Deväť dní ruka v ruke so sv. Teréziou z Lisieux

Autorkou novény Deväť dní ruka v ruke so sv. Teréziou z Lisieux je česká duchovná spisovateľka Kateřina Lachmanová, ktorá zdôrazňuje, že vďaka Terezkinmu príhovoru môžeme určite očakávať dážď ruží v podobe Božích milostí. Tak ako to malá veľká svätica prisľúbila.

O tom, že je svojmu slovu verná, sa dodnes presviedčajú tisíce veriacich, ktorí ju prosia o príhovor. A Terezka vďačne a s veľkou láskou k ľudským dušiam ustavične oroduje u svojho božského Ženícha. Novéna, ktorá je navonok útla, ale obsahovo bohatá, pozýva každého bez rozdielu do Terezkinej školy modlitby.

„Svätá Terézia je totiž veľkou učiteľkou modlitby príhovoru a všetkých jej hlavných ingrediencií, ktorými sú skutočná láska k Bohu a k ľuďom, ochota obetovať sa, pokora i smelá dôvera a živá nádej uprostred temnôt,“ vysvetľuje Kateřina Lachmanová.

„Terézia nás učí žiť a modliť sa tak, ako to robia deti nebeského Otca, ktorý je mocný a zvrchovaný, ale i milosrdný a až márnotratne štedrý.“ Každý deň novény pozostáva z biblického citátu, zo slov svätej Terézie, modlitby a námetu na daný deň. Medzitým je chvíľa tichého rozjímania a modlitba Otčenáš.

V modlitbe sa pripomína konkrétny osobný úmysel, na ktorý je novéna obetovaná. V októbri ju môžeme obetovať za misionárov. Spolu s Terezkou ako patrónkou misií sa môžeme modliť modlitbu vďaky Bohu: „Ďakujem ti za tvoj obdivuhodný vynález, akým je Cirkev, za to, že sa v tebe môžeme na ceste životom navzájom podopierať a obdarovávať, a to aj na diaľku, hoci sa osobne nepoznáme, a dokonca aj cez hranice smrti.“

Napriek tomu, že novéna znamená deväť dní modlitby, je krátka. Každý deň si vyžiada len pár minút. Možno ju však aj hlbšie premeditovať.

„Terézia mala k dispozícii iba knižku evanjelií, nikdy nie celú Bibliu, ale milovala Božie slovo a neprestávala z neho čerpať. Vždy chápala, že ide o úžasný prameň, o bezodnú studnicu múdrosti,“ čítame v modlitbe piateho dňa novény.

Slová svätej Terézie pritom neobsahujú nesplniteľné výzvy. „Raz v nedeľu som sa dívala na obrázok nášho Pána na kríži. Zasiahla ma krv, ktorá tiekla z jednej z jeho božských rúk. Prešla mnou veľká bolesť pri myšlienke, že táto krv steká na zem a nikto sa neponáhľa ju zachytiť. Predsavzala som si, že sa budem v duchu zdržiavať pod krížom, aby som zachytila božskú rosu, ktorá z neho steká. Pochopila som, že ju potom budem musieť rozlievať na duše.“