Inscenácia 24 je aj náš aktuálny príbeh

Po pandémii prišla vojna. I keď sa odohráva na Ukrajine, dotýka sa nás. Umelci národného divadla sa k aktuálnym udalostiam vyjadrujú prostredníctvom predstavenia 24. Režisérkou inscenácie je Valeria Schulczová, dramaturgičkou Darina Abrahámová.

Tím dopĺňa autorka scény Eva Kudláčková-Rácová, kostymérka Lucia Šedivá, o hudobný sprievod sa postaral Martin Hasák.

„Dôležité je prísť do divadla a zistiť, že niekto prežíva realitu, ktorá sa týka každého z nás. Divák má šancu prísť a vypočuť si názor podobný svojmu, utvrdiť sa, že nie je mimo,“ hovorí režisérka Valeria Schulczová.

ČÍSLOVKA 24

Tvorcovia si názov inscenácie 24 vybrali nielen podľa toho, že – ako hovorí dramaturgička – „24. februára prišlo k tej hroznej veci, ktorú agresori nazývajú špeciálna vojenská operácia“.

Podľa nej ide tiež o 24 hodín, ktoré si v podvedomí odrátavame, keď si večer líhame a klameme sa, že stále je mier a nič sa nestalo.

„Tlak aktuálnych udalostí mal silný emotívny nápor. Všetci tvorcovia sme si povedali, že sa nemôžeme tváriť ako počas druhej svetovej vojny, keď sa točili veselohry, ale súčasne sa odohrávali hrôzy,“ vysvetľuje ďalej Darina Abrahámová.

Režisérka Valeria Schulczová dodáva: „Pre mňa je dôležité, že vznikla možnosť vyjadriť sa k situácii. Vzácne je, že sa dá zareagovať takto rýchlo, keď si vezmeme, že 24. február bol pred pár mesiacmi a nám sa podarilo naskúšať inscenáciu.“

TRI LÍNIE

Scenár vznikal na základe názorov a príspevkov všetkých, ktorí sa podieľajú na inscenácii. „Na začiatku procesu sme nevedeli, o čom to bude, ale vedeli sme, prečo to bude. Preto, aby sme spolu s divákmi pochopili, že nesmieme stratiť empatiu,“ hovorí Darina Abrahámová.

V predstavení ide najmä o vyjadrenie pocitov, ale aj o vytvorenie priestoru na prežívanie, myslenie a delenie sa o názory s divákmi. Štruktúra inscenácie je rozdelená do troch línií. V prvej vystupujú herci sami za seba s tým, čo si myslia, s vlastnými textami a myšlienkami.

Druhú líniu predstavujú fragmentárne príbehy jednotlivých utečencov. „Mnohé z príbehov nám nie sú cudzie, mali sme možnosť zachytiť ich z médií. Napríklad príbeh chlapca, ktorý prešiel z Ukrajiny sám, s igelitkou v ruke,“ približuje režisérka. Tretia línia je dokumentárno-spravodajská, scénicky spracovaná.

„Kľúčom inscenácie je príbeh jednotlivých utečencov vo fáze, v ktorej sa práve nachádzajú. To znamená, že na začiatku je rozhodnutie opustiť krajinu, potom je cesta, príchod na hranicu a snaha aklimatizovať sa, stať sa súčasťou novej reality v inej krajine, na Slovensku.“

POMER 5 : 50

V inscenácii vystupujú piati herci, ktorí tlmočia 50 rôznych príbehov. Neskrývajú sa za text jedného autora, ale tlmočia aj vlastné texty a príbehy, svoj ľudský, občiansky postoj a svoju výpoveď.

Zuzana Fialová si napríklad napísala príbeh Eleny, ukrajinskej herečky, ktorá uteká so synom z Kyjeva hneď v prvý deň vojny: „Vložila som tam príbeh osobnej statočnosti hrdinky. Elena bude bojovať proti vojne tým, že nedovolí, aby vojna vliezla do hlavy jej syna. Pripravila mu dobrodružstvo, expedíciu, ktorú si spolu užijú, a všetko to bude krásne.“

Okrem Zuzany Fialovej dopĺňa herecké obsadenie inscenácie Ivana Kuxová, Gabriela Dzuríková, Branislav Bystriansky a Jakub Rybárik.