Jezuliatko medzi nami

Po skúsenostiach z čítania predchádzajúcich dvoch kníh som sa tešil nielen na každodenné meditácie autora, ale aj na druhú časť – tvoria ju dojemné vianočné príbehy - ktorá opäť nesklamala.

V Ježišovom rodokmeni nie sú všetci iba vznešení

Kniha vznikala v nezávideniahodnej situácii prvej vlny koronakrízy. V meditáciách - počnúc Prvou adventnou nedeľou až po Nedeľu Krstu Krista Pána, teda od 29. novembra 2020 po 10. január 2021 - Viliam Judák ponúka zaujímavé myšlienky, ktoré vyslovil v úvode knihy:

„V súčasnosti sa stalo módnym trendom, že sa mnohí usilujú zistiť svoj pôvod. Preto vznikajú celé stromy genealógií, aby sme vyskúmali mená svojich predkov.

Neraz sa však stane, že človek - očakávajúci aristokratický pôvod a modrú krv - pri mene prastarého otca nájde aj záznam, ktorý nepoteší, napríklad niektorý z predkov svojou nezodpovednosťou priviedol majetok na bubon, či sa objaví iný nedostatok. Ani v rodokmeni Ježiša Krista nie sú všetci vznešení.

Objavujú sa tu dokonca štyri ženy, všetky hriešnice, z toho tri cudzinky: Tamar, Rachab, Rút, Betsabe. Štyri zlomené ženy; štyri ženy, ktoré sa cítili ako outsiderky, ako tie, na ktorých nikomu z ľudí nezáležalo a pre svet akoby nejestvovali. Ženy, ktorým nik inak nevenoval pozornosť, nikto si ich necenil.

Ježiš sa práve k týmto blúdiacim, váhajúcim, zraneným a unaveným hlási ako k svojim. Preto ich Boh zaštepil do rodokmeňa svojho Syna, a tým aj do svojho srdca. Dáva im svoje meno a počestnosť.

To dosvedčuje, že Boh sa nehanbí vstúpiť do života hriešnych ľudí, on sa za svoj ľud nehanbí. Boh túži pripojiť sa k nám v našich dejinách.“

Je tu čas prívetivosti, priateľstva, ľudskosti

Viliam Judák svojimi zamysleniami chce nám dospelým akoby venovať čas, v ktorom by sme mali byť prívetivejší, priateľskejší, ľudskejší, lebo ho preniká posolstvo lásky Boha cez vtelenie večného Slova, druhej božskej osoby, v narodení Ježiša Krista.

Advent je pre nás obdobím vzbudzovania nádeje a uvedomovania si vstúpenia Božieho milosrdenstva do nášho života, a to aj cez pohľad na predkov Ježiša Krista, ktorými boli: Adam a Eva, Abrahám, Izák, Melchizedech, Jakub, Jozef Egyptský, Mojžiš, Jozue, Samuel, Rút, Jesse, Dávid, Izaiáš, Micheáš, Ester, Aggeus, Judita, Malachiáš, Júda Machabejský, Zachariáš a Alžbeta a Ján Krstiteľ.

Pohrúženie do týchto zamyslení v počte 21, ako aj štyroch adventných nedieľ a slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie nás znovu ponára do tohto zvláštneho obdobia Adventu.

Vianočné obdobie nám autor uvádza rozjímaním nad tajomstvom narodenia Pána, aby nás potom viedol v raste duchovného života  cez pohľad na postavy, ktoré nám predstavuje Vianočné obdobie: sv. Štefan, sv. Ján, sväté neviniatka, sv. Jozef.

Nevynecháva meditáciu na posledný deň v občianskom roku, keď si v liturgickom kalendári pripomíname sv. Silvestra. Meditácia je venovaná pohľadu na problematiku času.

„Čas sa podobá nekonečne dlhej ulici, na ktorej sa môžeme rozprávať len s tými, ktorí idú s nami alebo vedľa nás.“ Aj tento citát nás môže viesť k tomu, aby sme si práve v posledný deň roka usporiadali svoje vzťahy s našimi blížnymi.

Kde je matka, tam je jednota

Autor otvára v knihe nový rok pohľadom na Bohorodičku a na to, čo nám nebeská Matka prináša:

„Matky sú najsilnejším protiliekom na individualistické a sebecké tendencie a na našu uzavretosť a apatiu. Spoločnosť bez matiek by bola nielen chladná, ale chýbalo by jej srdce a ,príchuť rodiny´. Spoločnosť bez matiek by bola neľútostná. Kde je matka, tam je jednota, spolupatričnosť, synovská spolupatričnosť.“

Nič tak veľmi nepotrebujeme teraz, keď nás ničí pandémia a mnohí strácajú vieru a nádej.

Táto meditácia je preto aktuálnou práve pre okamihy, keď sa nám zdá, že sa všetko rúca - a ja už teraz konštatujem, že táto kniha nie je určená nato, aby sme ju po skončení Adventu a Vianoc odložili do knižnice, ale nato, aby sme ju veľmi často brali do rúk práve vo chvíľach beznádeje.

Aj nasledujúce meditácie Anjeli, Pastieri, Traja mudrci, Simeon a Anna nám iste v takýchto chvíľach pomôžu nájsť odvahu ďalej žiť.

Priznám sa, že azda najviac ma fascinovala meditácia Vôl a osol pri jasliach. Prečo? Pre úžasné výpovede o ich prítomnosti pri Dieťati pokory, ktoré speje k absolútnemu okamihu poníženia a odvrhnutia. A do toho slová kardinála Josepha Ratzingera:

„V túto noc sa teda tvár vola a osla na nás díva s otázkou: ,Môj ľud nechápe, no ty vnímaš hlas svojho Pána?´“ Opäť aktuálnosť do dní prežívania pohromy.

Samozrejme, všetko si musíme uvedomiť aj v pohľade na to, že nie všetko spočíva iba v zaistení časného chleba, ale najmä v udržaní si viery. S tým súvisí autorova výzva v predposlednej meditácii:

„Kiežby sme s ochotou nachádzali odvahu sýtiť sa Ježišom, ktorý ležal v jasliach v Dome chleba. On nám neponúka žiaden ,suchý chlieb´; on je chlieb života, ktorý dáva silu prežiť zodpovedne a autenticky, nielen cez vianočné dni.“

A v poslednej meditácii na sviatok Krstu Pána je slovo Viliama Judáka slovom skúseného a rozvážneho pastiera: „O každom z nás, ktorí sme pokrstení, platí: Ty si môj milovaný syn. Ty si moja milovaná dcéra! To je aj dôvod k radosti, ktorá nevyprchá, ale je trvalou hodnotou.“

Obnovme si nezlomnú vieru v Boha

Pochopiteľne, zaujme aj druhá časť tejto knihy - 51 príbehov a úvah rôznych ľudí k téme Vianoc.

Sú krásne i smutné, sú spomienkou, ale aj výzvou, sú výpoveďou i volaním po pochopení Vianoc ako sviatkov lásky a vzájomného rešpektu. Sú to príbehy, ktorých cieľom nie je viesť čitateľa cestou romantického snenia, ale naopak: k rozvážnosti a obnove našej nezlomnej viery v Boha.