Múzeum v Levoči robí niečo špeciálne

Chcete vedieť, ako sa v minulosti učili zdravotne znevýhodnení žiaci? Mali špeciálne pomôcky? Odpoveď nájdete v Levoči, v Múzeu špeciálneho školstva. Mapuje históriu aj súčasnosť vzdelávania osôb so zdravotným znevýhodnením.
Pavol Kall 09.02.2023
Múzeum v Levoči robí niečo špeciálne

K vzácnym exponátom patrí aj Schleussnerova tabuľka z roku 1906. Písalo sa na nej v Braillovom písme. Na fotografii Štefánia Petreková, vedúca múzea. Snímka: Ján Zoričák

Hneď pri vstupe do Múzea špeciálneho školstva nás upúta nápis. Informuje o tom, že tu môžeme nájsť modernú interaktívnu expozíciu 21. storočia. Vedúcej múzea Štefánie Petrekovej sme sa však najskôr opýtali na jeho históriu.

„Začala sa písať v roku 1990, keď toto múzeum vzniklo transformáciou pôvodného slepeckého múzea. Problematika, ktorá sa dovtedy týkala výchovy a vzdelávania iba nevidiacich, sa rozšírila o ďalšie tri pédie – edukáciu osôb sluchovo, telesne a mentálne postihnutých.“

Múzeum prešlo komplexnou rekonštrukciou v roku 2017 a odvtedy v ňom nájdete aj stálu interaktívno-zážitkovú expozíciu, na ktorú nás upozornil už nápis pri vstupe.

PRVÁ ŠKOLA

Vedúca múzea nám ukazuje prvú časť expozície. Mapuje históriu najstarších ústavov a špeciálnych škôl pre zdravotne znevýhodnených žiakov. Našu pozornosť upriamuje na prvú školu pre nevidiacich na území súčasného Slovenska.

„Vznikla v roku 1922 a volala sa Československý štátny ústav pre slepcov v Levoči.“ Zdravotne postihnutí sa v tom čase venovali najmä manuálnym zručnostiam.

„Nevidiaci napríklad vyrábali koše, tkali, neskôr sa venovali kefárstvu. Mnohé z ústavov fungovali na princípe – vyrobím, predám.“ Štefánia Petreková však zdôrazňuje, že tamojší ústav pre slepcov bol v pravom zmysle slova školou.

VZÁCNE EXPONÁTY

Súčasťou prvej časti expozície sú aj vzácne exponáty. Nájdete tu napríklad medený glóbus z roku 1927. „Jeho autorom je významný špeciálny pedagóg Viliam Hrabovec, ktorý vytvoril až devätnásť geografických hmatových pomôcok v spomínanej levočskej škole pre nevidiacich,“ spresňuje Štefánia Petreková.

K ďalším zaujímavým exponátom patrí písací stroj nemeckého konštruktéra Oskara Pichta z 19. storočia. „Nevidiaci na tomto stroji písali Braillovým písmom, avšak text bol čiernotlačový, určený vidiacim. Doslova ide o predchodcu dnešných moderných počítačov.“

UNIKÁTNA KNIŽNICA

Prechádzame o niekoľko schodov vyššie a  vstupujeme do druhej sekcie. „Tu je naša vzácna špeciálno-pedagogická knižnica, ktorá má takmer štyritisíc kníh. Viac ako tisícpäťsto z nich je už zdigitalizovaných. Súčasťou nej je aj jedinečná knižnica Viliama Gaňu, nestora špeciálnej pedagogiky na Slovensku,“ ukazuje vedúca smerom k presklenej stene.

Samozrejme, nechýbajú ani publikácie v Braillovom písme. „Máme prvý šlabikár z roku 1922 pre ,ústavy slepých dietok slovenských‘. Zostavil ho prvý riaditeľ tohto ústavu v Levoči Adolf Fryc.“

V sekcii má svoje miesto aj čítanka z roku 1896. Učili sa z nej žiaci so zdravotným znevýhodnením na obecných školách. Pozornosť púta aj šlabikár z roku 1948. Zostavil ho Jozef Vrabel, zakladateľ Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.

PRIEKOPNÍCI

Druhú časť expozície tvoria najmä portréty. Pripomínajú priekopníkov špeciálneho školstva. „Spomeniem portrét Valentína Haüya, francúzskeho osvietenca a zakladateľa Kráľovského inštitútu pre mladých slepcov v Paríži roku 1784. Založil prvú školu pre nevidiacich v Európe a študoval na nej Louis Braille, autor šesťbodového písma pre nevidiacich.“

V expozícii je aj portrét významného lekára Rudolfa Jedličku, ktorý založil Jedličkov ústav pre telesne postihnutých v Prahe v roku 1913, najstarší svojho druhu na území vtedajšieho Československa.

„V súčasnosti je z neho moderná bezbariérová škola, ktorá pripravuje osoby s telesným postihnutím na celkovú integráciu do života.“

Elena Gurová, lektorka (vpravo). Pomocou špeciálnych okuliarov sa simuluje zrak človeka s cukrovkou. Snímka: Ján Zoričák

UČEBNÉ POMÔCKY

Tretia sekcia múzea sa venuje učebným pomôckam pre žiakov s mentálnym, zrakovým či sluchovým znevýhodnením. „Na ostrove pomôcok pre žiakov s mentálnym postihnutím máme jedinečné kovové dosky na nácvik písania písmen a číslic,“ predstavuje vedúca múzea.

Presúvame sa k ostrovu učebných pomôcok pre nevidiacich a slabozrakých. Sú tu vzácne drevené valčekové zlomky z roku 1890 z Francúzska či drevená pomôcka s figúrkami.

„Šesť drevených figúrok, umiestnených v troch riadkoch a dvoch stĺpcoch, predstavuje šesťbodie, prostredníctvom ktorého sa žiaci učia Braillovu abecedu.“

Je tu aj originál braillovskej drevenej tabuľky, ktorá obsahuje vedľa seba poukladané šesťbodia s dierkami, pričom na zápis sa používali kovové kolíčky. Na ostrove učebných pomôcok pre žiakov so sluchovým znevýhodnením registrujeme magnetofónové kazety s nahovorenými učebnými textami.

Zaujala nás aj rukavica. Vyhotovili ju špeciálni pedagógovia v Kremnici. Zobrazuje Lormovu abecedu pre hluchoslepých. Autorom tejto špeciálnej dotykovej abecedy bol rakúsky hluchoslepý básnik a spisovateľ Hieronymus Lorm.

Sekcia sa venuje aj autistickým žiakom. Predstavuje vzdelávací Teacch program. Je to štruktúrované učenie, ktoré rozvíja silné stránky a záujmy autistu.

Dominantou miestnosti sú nadrozmerné, interaktívne 3D modely – ucho s ušnicou a oko. Návštevník pomocou jednotlivých častí spoznáva napríklad stavbu vnútorného ucha, jeho uloženie, funkčnosť i to, ako vzniká zvuk.

Hmatové puzzle návštevníci skladajú so zakrytými očami. Na fotografii zamestnanci múzea. Snímka: Ján Zoričák

ĽUDSKÉ ZMYSLY

Štvrtá sekcia s  názvom ľudské zmysly je rozdelená do troch častí. Štefánia Petreková sa pristavuje pri pražskej tabuľke (rok 1886), na ktorej nevidiaci písali pomocou bodkovadla. „Jej autorom je učiteľ Václav Malý z Klárovho ústavu v Prahe.“

Upriamuje našu pozornosť na moderný interaktívny model kochleárneho implantátu. Vďaka nemu dokáže lektor simulovať počutie u ľudí s poruchou sluchu. Miestnosti však dominuje 3D kocka.

„Návštevníci si môžu hravou formou vyskúšať, ako im fungujú zmysly. Predmety ukryté v otvoroch spoznávajú a identifikujú prostredníctvom hmatu, vône a pachy rozlišujú pomocou čuchu. Nechýbajú ani zaujímavé zvuky a vďaka simulačným okuliarom zisťujú, ako vidia ľudia s glaukómom či diabetickou retinopatiou.“

Kocka ponúka zaujímavé úlohy. V  jej vnútri sa nachádza tmavá miestnosť, ktorá predstavuje jednoduchú domácnosť nevidiacich. Návštevníci spoznávajú so zakrytými očami predmety dennej potreby a identifikujú ovocie či zeleninu.

Unikátny Pichtov písací stroj, tzv. obojživelník, pochádza z 19. storočia. Snímka: Ján Zoričák

INKLÚZIA

Múzeum špeciálneho školstva v Levoči zhromažďuje a uchováva špeciálne učebné pomôcky, ale ponúka i umenie. Nájdete v ňom rôzne diela, ktoré vytvorili umelci so zdravotným postihnutím.

„Toto múzeum je ideálne miesto na interaktívnu, vzdelávaciu a zážitkovú inklúziu. Stretávajú sa tu zdraví so zdravotne znevýhodnenými, či už počas prehliadok, alebo rôznych múzejných aktivít. Svet vzdelávania osôb so zdravotným znevýhodnením tu predstavujeme interaktívnou formou,“ vysvetľuje vedúca múzea.

U návštevníkov sa snažia vyvolať pocit empatie, pochopenia a tolerancie zdravej populácie voči osobám so zdravotným postihnutím.

POSLANIE

Počas návštevy múzea sme sa rozprávali aj s jeho lektorkou. Elena Gurová predtým učila na gymnáziu. Prečo sa rozhodla pracovať v múzeu?

„Páči sa mi priamy kontakt s ľuďmi. Dôležité je šíriť osvetu najmä medzi mladými a oboznamovať ich s tým, že rozdielnosť je prirodzená. Máme ju spoznávať, aby sme vedeli pochopiť, ako sa takíto ľudia cítia a fungujú a ako im môžeme pomôcť.“

Štefánia Petreková dodáva: „Predtým som pracovala dvadsať rokov v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, kde vznikali pracovné kontakty a stretnutia s nevidiacimi a slabozrakými. Otvárali mi svoje brány a predstavovali životné príbehy. Pochopila som, že moja celoživotná cesta je čoraz viac prenikať do životov zdravotne znevýhodnených a predstavovať ich zdravej populácii.“