Nová publikácia k histórii Katolíckych novín

Príspevky Jozefa Zavarského, Jána Košiara a nedávno zosnulého Juraja Chovana predstavujú v publikácii Katolícke noviny na úvrati tri autonómne texty. Spolu tvoria zaujímavú mozaiku z časti dejín slovenskej katolíckej žurnalistiky.

Pri objektívnom hodnotení publikácie však možno konštatovať, že z jej stránok cítiť určitú zatrpknutosť. Prečo? Jednoducho povedané, Katolícke noviny aj ich redaktori sa v istom zmysle stali obeťami pnutia, ktoré bolo na počiatku 90. rokov v Katolíckej cirkvi na Slovensku celkom prirodzené.

NEVHODNÉ A NEPRESNÉ

Príspevok Jozefa Zavarského Epištola Jánovi Košiarovi je svedectvom prvého ponovembrového šéfredaktora Katolíckych novín.

V úvode dosť netaktne upozorňuje kardinála Jozefa Tomka na jeho, citujem, „pamäťovú medzeru“, keď vraj v jednom rozhovore uviedol, že Katolícke noviny ho sprevádzali po celý život.

Áno, je pravda, že Katolícke noviny začali opäť vychádzať až v roku 1940, no dovtedy Spolok svätého Vojtecha, ako aj iné katolícke ustanovizne vydávali mnoho periodík plniacich evanjelizačné i národnobuditeľské poslanie.

Napríklad od roku 1927 vychádzala svätovojtešská Kultúra. Teda obnovenie Katolíckych novín v roku 1940 nebolo zásadným medzníkom. Nemenej nevhodné je Zavarského konštatovanie (s. 15), že „pán arcibiskup Sokol možno neupútaval nejakými intelektuálnymi zdatnosťami“.

Toto subjektívne konštatovanie si autor naozaj mohol nechať pre seba. V ďalšom texte (s. 32) Zavarský uvádza: „Oná socialistická previazanosť (SSV a KN) tu bola aj v inom ohľade.

Hneď v prvom roku prišla z Trnavy výzva, aby sme v redakcii zostavili a zredigovali podielovú knihu Spolku, kalendár Pútnik svätovojtešský na najbližší rok.“

Uveďme toto tvrdenie na pravú mieru – nejde o žiadnu „socialistickú“ previazanosť, ako Zavarský tvrdí. Táto prax sa začala už v 40. rokoch, keď redaktori Katolíckych novín – menovite Štefan Schultz – zostavovali aj kalendár Pútnik svätovojtešský, v ktorom publikoval mladý Mihálik, Válek, Turčány a iní.

Podobný systém funguje dodnes a je etablovaný a plodný. Jozef Zavarský podáva tiež svedectvo o pnutí medzi sympatizantmi KDH a sympatizantmi vtedajšej vlády, ktoré sa odzrkadlilo aj v redakčnom vývoji Katolíckych novín.

V závere príspevku cituje biskupa Dubovského: „Tie noviny by mali predovšetkým doopatrovať babky“ (s. 54). Podotýkame, že vtedy rovnako ako i teraz Katolícke noviny hľadajú – ako napísal Zavarský – zlatý rez, o čom svedčí aj ich dnešné heslo Tradičné noviny súčasného kresťana.

CENNÝ HEURISTICKÝ PRAMEŇ

Zaujímavé je svedectvo Jána Košiara, nazvané Spolok svätého Vojtecha a Katolícke noviny v podmienkach slobody. Košiar bol zástupcom šéfredaktora KN práve v čase zlomových dejinných udalostí 1992 – 1995.

Na stránkach periodika sa objavovali témy ako prijatie Deklarácie o zvrchovanosti, vznik Slovenskej republiky, požehnanie prezidenta Michala Kováča v Konkatedrále sv. Martina, prvá návšteva prezidenta vo Vatikáne a podobne.

O všetkých týchto udalostiach Ján Košiar publikuje autentickú dobovú korešpondenciu s príslušnými inštitúciami. Preto je nová publikácia Katolícke noviny na úvrati taktiež cenným heuristickým prameňom.

Posledný príspevok Juraja Chovana s názvom Zápas o Katolícke noviny – úvaha postjubilejná je nemenej pozoruhodným svedectvom niekdajšieho šéfredaktora.

Dikcia príspevku však v porovnaní s predošlými pôsobí až príliš interne, preto pre menej zainteresovaného čitateľa nemusí byť tento text celkom pochopiteľný. Predstavovaná publikácia Katolícke noviny na úvrati konfrontuje realitu minulosti s realitou dneška, no tiež dávnej minulosti.

Svedčí o tom, že problémy katolicizmu na Slovensku – ale vlastne katolicizmu vo všeobecnosti – nie sú nihil novi sub sole, teda ničím novým pod slnkom.