Patriť do Cirkvi telom, srdcom, hudbou i spevom

Vroku 2023 sa slovenskí cirkevní hudobníci stretli v  Spišskej Kapitule, aby spoločne diskutovali o kancionálovej tvorbe v strednej Európe po Druhom vatikánskom koncile. Poslednú septembrovú sobotu sa stretnú na rovnakom mieste, aby hovorili o aktívnej účasti veriacich na liturgickom speve. Členmi Hudobnej subkomisie Liturgickej komisie Konferencie biskupov Slovenska sú biskupi Marek Forgáč (MF) a Ján Kuboš (JK), s ktorými sme sa rozprávali o ich skúsenostiach s cirkevnou hudbou a o tom, čo očakávajú od tohtoročného stretnutia.

Otec biskup Ján, hudbe ste sa venovali ešte pred rokmi formácie v kňazskom seminári. Ako ste sa k nej dostali?

JK: Svojím spôsobom som bol samouk. Od roku 1979 som bol členom dychovej hudby Nižňanka, ktorá bola v čase fungovania koncernového podniku Tesla Orava v Nižnej podnikovou dychovkou. Hrávali v nej aj moji dvaja bratranci a môj starší brat. Ten ma k nim priviedol na podnet vedúceho dychovky, ktorý býval na rovnakej ulici ako my. Dlhší čas som bol medzi nimi najmladší. Hrával som na malom bubne. Po istom čase sme s bratom a bratrancami hrávali aj v hudobnej skupine Jasot. Jej súčasťou bol aj basgitarista, ktorého brat je kňaz a ten tiež istý čas hrával v dychovke. Bola to doba, keď sa moderná hudba dostávala aj do sakrálneho priestoru, ba uchádzali sme sa aj o aktívnu účasť na liturgických sláveniach. Kňaz vo farnosti, hoci bol za to rôznym spôsobom „naháňaný“ predstaviteľmi vtedajšej štátnej moci, nám v tom vychádzal v ústrety. Samozrejme, pri liturgickom slávení sme sa usilovali viac o spev než o vyniknutie moderných hudobných nástrojov. Všetci piati sme spievali.

Počas formácie v kňazskom seminári ste boli vedúcim scholy cantorum. Čo vám priniesla táto služba?

JK: Táto služba má svoju náročnosť, čo súvisí s výberom a nácvikom piesní a s prácou s ľuďmi. Odmenou je radosť zo služby a aj pokoj, ktorý je ovocím spočinutia v Bohu. Veď ako je srdce človeka nespokojné, kým nespočinie v Bohu, tak dobrý spev a dobrá hudba, ktorá povznáša myseľ i srdce k Bohu, zároveň myseľ a srdce napĺňa Božím pokojom. Samozrejme, že sa k tomu môže pripojiť aj bohatý duchovný či umelecký zážitok. Po rokoch s vďakou spomínam na akademický rok 1987/88, keď som viedol scholu a vďaka dobrej spolupráci so skvelými organistami a spevákmi z radov bohoslovcov mal som možnosť prispieť k tomu, aby v nedele dopoludnia znel v Dóme sv. Martina v Bratislave gregoriánsky chorál a okrem liturgických spevov aj hodnotné latinské polyfonické skladby.

Venovali ste sa počas kaplánskych rokov aj organistom a hudobníkom vo farnostiach, kde ste pôsobili?

JK: Áno, aj keď som dokopy kaplánoval len niečo vyše dvoch rokov a ako farár som bol len na dvoch miestach, snažil som sa nájsť si čas na dialóg s organistami či členmi spevokolov. A ak to bolo potrebné, aj ich usmerniť podľa aktuálne platných požiadaviek liturgickej hudby a liturgického spevu. Mám v pamäti, ako sme v čase môjho kaplánovania v Ružomberku komunikovali na fare s donom Štefanom Olosom, vzácnym človekom, kňazom aj hudobníkom, a nie vo všetkom sme sa zhodli. Písal sa rok 1990 a „do života“ sa uvádzali nové nápevy omšových ordinárií, ako aj nápevy žalmov. Hoci on bol presvedčený, že ľudia sa to nikdy nenaučia, naučili sa. Z tohto pohľadu patrí veľká vďaka Jurajovi Lexmannovi, ktorý nám prednášal liturgický spev v bratislavskom seminári v  rokoch 1984 – 1986 a veľmi sa zaslúžil o rozbeh obnovy liturgického spevu na Slovensku.

V rámci Konferencie biskupov Slovenska ste členom Liturgickej komisie a jej Hudobnej subkomisie. Aké výzvy pred Cirkvou na Slovensku stoja v oblastiach liturgie a cirkevnej hudby?

JK: V najbližšom čase chceme rozbehnúť niekoľkoročnú prácu na reforme Jednotného katolíckeho spevníka (kancionál), ktorej súčasťou bude zhodnotenie textov, zhudobnenia a využívania piesní, následný výber či úprava aktuálnych piesní, ale aj posudzovanie nových textov či zhudobnení a napokon experimentálne používanie konceptu kancionála – čo je plánované na jún 2030. Samozrejme, vzhľadom na náročnosť procesu bude potrebná súčinnosť s diecézami, tiež s niektorými komisiami a radami KBS. Projekt bude potrebovať aj náležitú mediálnu a tiež finančnú podporu. Som presvedčený, že ak je Boží ľud aktívne zapojený do liturgického slávenia a zapája sa aj spevom, tak sa dosahuje cieľ liturgie: oslava Boha, posvätenie človeka a radosť pre blížneho.

Otec biskup Marek, aj v tomto roku Hudobná subkomisia Liturgickej komisie KBS pripravuje celoslovenské stretnutie chrámových hudobníkov. Prečo je dôležité, aby sa cirkevní hudobníci stretávali, vzájomne sa spoznávali a diskutovali?

MF: Služba chrámového hudobníka – či už je to organista, spevák, zbormajster – je službou miestnemu spoločenstvu. Nemá to byť však služba ohraničená iba týmto spoločenstvom. Chrámová hudba je dynamicky živá a rozvíjajúca sa a aj chrámový hudobník sa potrebuje rozvíjať a profesionálne i osobne rásť. Aj na to má slúžiť celoslovenské stretnutie chrámových hudobníkov, prostredníctvom ktorého sa vytvára určitá živá komunikačná sieť presahujúca samotné podujatie.

Témou stretnutia je Ako docieliť aktívnu účasť ľudu na liturgickom speve. Je to téma, ktorá je aj u nás aktuálna? Myslíte si, že sa veriaci slabšie zapájajú do spevu pri svätej omši alebo by sa mohli zapájať viac?

JK: Vďaka Bohu, nájdeme u nás veľa ľudí, ktorí sa aktívne zapájajú do liturgických slávení. Presne to isté však môžeme povedať aj opačne: nájdeme u nás veľa ľudí, ktorí sa málo alebo vôbec nezapájajú do liturgie – nielen spevom, ale ani odpoveďami na zvolanie celebranta. Použil by som parafrázu slov svätého Augustína: Taký síce patrí do Cirkvi telom, ale nie srdcom!

MF: To, že aktívna účasť ľudí na liturgickom speve je menšia ako v minulosti, je viditeľným faktom v mnohých farnostiach. Dôvodov môže byť veľa a zaslúžilo by si to aj dôslednejšiu analýzu. Nechcem však ostať pri negatívnom konštatovaní. Snažíme sa robiť také kroky, ktoré by na jednej strane povzbudili našich chrámových hudobníkov a na druhej strane viac vtiahli ľudí v našich kostoloch do liturgického diania.

Svojimi skúsenosťami nás prídu obohatiť odborníci z okolitých krajín. Myslíte si, že v okolitých krajinách je trend lepší alebo majú odborníci lepšie zmapovanú danú problematiku?

JK: Myslím si, že aj v okolitých krajinách zápasia s podobnými problémami. No predsa v niektorých poľských diecézach sa mi situácia v oblasti liturgického spevu a liturgickej hudby javí viac prepracovaná, čoho ovocím je dobrá liturgická katechéza Božieho ľudu a následne aj aktívnejšia účasť na liturgii.

MF: Aj za našimi hranicami je to rôzne. Aj tam majú pozitívne i negatívne skúsenosti. A práve v tom je obohatenie, keď si pozývame prednášajúcich zo zahraničia. Môže nám to pomôcť vyhnúť sa niektorým chybám a inšpirovať sa takými krokmi, ktoré sa inde ukázali ako vhodné. Z  minuloročného stretnutia nás napríklad inšpirovalo to, ako sa v okolitých krajinách pripravovali kancionály, a dnes už aj na Slovensku máme iniciovaný projekt tvorby nového Jednotného katolíckeho spevníka.

Venuje sa podľa vás dnes dostatočná pozornosť problematike liturgie a liturgickej hudby?

JK: Je tu zotrvačnosť. Niekedy sa mi zdá, že jej kladieme v našom živote väčší význam, než v skutočnosti má. Aj medzi nami vysvätenými služobníkmi Cirkvi nájdeme dosť tých, ktorí sú presvedčení, že kde ľudia chodia do kostola, tam budú chodiť aj o rok, aj o desať, aj o sto rokov. Kde prispievajú na potreby kostola, tam budú prispievať aj v budúcnosti; kde spievajú na svätej omši, tam budú spievať aj v nasledujúcich rokoch... Zotrvačník bez nového impulzu však po čase zastane. Preto sú potrebné nové podnety.

MF: Najprv je potrebné v tejto oblasti stále dbať na dobrú formáciu budúcich kňazov. Tiež potrebujeme viac podporovať sieťovanie a formovanie chrámových hudobníkov. A našej pozornosti nemá uniknúť ani aktuálna umelecká tvorba – či už je spontánna, alebo aj cielená. Vďaka Bohu, máme mnoho skvelých ľudí a príkladných spoločenstiev, kde sa liturgickej hudbe venujú so zanietením a odbornosťou.

Otec biskup Ján, ako by sme mohli zlepšiť súčasný stav v tejto oblasti?

JK: Okrem duchovnej podpory modlitbou a obetou vkladáme veľké nádeje aj do obnovenej formy ľudového spevu prostredníctvom pripravovaného obnoveného kancionála, ktorý by mal byť zachovaním toho, čo je dobré, a mal by priniesť aj súčasné nové piesne. Veď kto sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá sa hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré (porov. Mt 13, 52).