Vekom staré, duchom mladé

Iniciátorom myšlienky založiť inštitúciu, ktorá by sa starala o záchranu pamiatok z Košíc a okolia, bol Imrich Henszlmann.

Jeho vznešený úmysel sa stal skutočnosťou v roku 1872, keď sa z iniciatívy a po dlhom úsilí bratov Klimkovičovcov a Viktora Miškovského podarilo v Košiciach založiť Hornouhorský muzeálny spolok. Ustanovujúca schôdza sa konala 27. októbra 1872 v Košiciach.

Podľa stanov mal spolok „zbierať prírodovedné, archeologické, historické a umelecké svedectvá minulosti, ďalej priemyselné a etnografické predmety“.

Tieto zbierky sa mali „skúmať, podľa možnosti kupovať a tým ich zachraňovať pred zničením, spravovať, využívať pre spoločnosť, šíriť o nich vedomie a sprístupňovať pre verejnosť“.

PRVÉ DARY A ZBIERKY

Za prvé dva roky vlastnil Hornouhorský muzeálny spolok neuveriteľných 14 016 kusov zbierkových predmetov. Prvými darcami boli najmä osobnosti spoločenského života, kultúrne uvedomelí Košičania, cirkevní hodnostári, ako aj inštitúcie a spolky.

Medzi prvé zbierky patrili zlaté, strieborné a medené mince, papierové platidlá, hodinky, listiny, mapy, knihy, rytiny, nábytok, cechové truhlice, porcelán, rozličné bronzové, cínové, medené nádoby, pečatidlá, sošky, šperky, meče, pištole, hudobné nástroje, minerály, preparáty zvierat.

Spočiatku boli získané zbierky v jednom spoločnom celku. V roku 1874 Viktor Miškovský vyhotovil prvý výkaz s rozdelením zbierok do kategórií archeológia, mince a medaily, knižnica, umelecké predmety, prírodné vedy.

Neskôr sa kategórie rozdelili do jednotlivých zbierkových fondov, ako napríklad výtvarné umenie, sklo, keramika, textil, numizmatika, cechový archív, drobná tlač, historická fotografia, geológia, zoológia.

Imrich Henszlmann bol iniciátorom myšlienky založiť inštitúciu, ktorá by sa starala o záchranu pamiatok z Košíc a okolia. Snímka: Východoslovenské múzeum v Košiciach

TRI SÚČASNÉ ODBORY

V súčasnosti sú zbierkové predmety spravované v troch odboroch – historickom, umeleckohistorickom a prírodovednom – v rámci ktorých existuje tridsať zbierkových fondov. Okrem toho v múzeu samostatne funguje knižnica.

Prvým sídlom Hornouhorského múzea bol hostinec U zlatej hviezdy, dnes už neexistujúca budova stála na súčasnej Hlavnej ulici č. 76. Prvá expozícia múzea tam bola slávnostne otvorená 25. júna 1876. Spomínaná budova slúžila múzeu do roku 1900.

Nárast počtu exponátov a zbierok vyvolal potrebu samostatnej budovy múzea. Uvažovať sa o tom začalo v roku 1889. Magistrát mesta na tento účel ponúkol zadarmo priestor na Námestí Františka Jozefa – dnes Námestí Maratónu mieru č. 2.

Na základe komisiou vybraného plánu bratov Arpáda a Gejzu Jakabovcov a v spolupráci so staviteľom Michalom Répászkym sa výstavba novej účelovej budovy múzea začala v máji 1898.

V roku 1900 bola budova postavená a roku 1902 kolaudovaná. Prvú expozíciu v novej impozantnej budove sprístupnili 21. júna 1903. K takzvanej historickej alebo účelovej budove múzeum neskôr získalo ďalšie objekty.

Prvá expozícia v historickej účelovej budove. Snímka: Východoslovenské múzeum v Košiciach

KOŠICKÉ STOROČIA

V roku 1908 mesto Košice darovalo múzeu budovu bývalej mestskej väznice.

Súčasnú expozíciu s názvom Košické storočia sprístupnili v júni 1993 a návštevník sa v nej môže okrem histórie objektu oboznámiť aj s väzenskými artefaktmi, ktoré sú inštalované v bývalých celách väzňov, ďalej s exponátmi spojenými s dejinami mesta, obchodu a remesla či ukážkami bežných predmetov a zariadenia meštianskeho domu v minulosti.

Múzeum v roku 1927 získalo aj drevený kostolík z obce Kožuchovce. Trojloďový kostolík z 18. storočia zachránili tesne pred zbúraním pre značne poškodený stav. Previezli ho, znovu postavili a zrekonštruovali v areáli múzea.

V roku 1904 sa zrodil zámer postaviť v areáli Katovej bašty pamätný dom Františka II. Rákociho (1676 – 1735). Ide o repliku exilového domu z tureckého mestečka Rodošto, kde vodca posledného uhorského stavovského povstania prežil exilové roky 1720 – 1735.

Repliku postavili ako nadstavbu na staršom dome, po dokončení v roku 1943 slúžila na depozitárne účely múzea. Expozícia, ktorú tu otvorili 21. júna 1991, približuje osobu kniežaťa, život vo vyhnanstve a slávnostný pohreb v Košiciach.

IMPOZANTNÉ ČÍSLA

Za 150 rokov nepretržitého fungovania má dnes Východoslovenské múzeum viac ako 500 000 zbierkových predmetov, na konte tisíce kvalitných a zaujímavých výstav a podujatí, množstvo zreštaurovaných zbierok a spokojných návštevníkov.

Vyrástlo do krásy a novej doby a dnes patrí k najvýznamnejším múzeám na Slovensku. Pri vzácnej príležitosti 150. výročia pripravilo múzeum výstavu s názvom Dary a darcovia.

Predstavuje najzaujímavejšie exponáty, ktoré múzeum získalo darom – skvostné intarzované nábytky, stoličky, truhlice, obrazy, rytiny, fotografie, vzácne písomnosti, pečatidlá, zbrane, textílie, preparované zvieratá, zbierky chrobákov a motýľov, minerály.

Cieľom výstavy je poukázať na dôležitosť ušľachtilého činu darovania, ktorý múzeum sprevádza od jeho počiatkov. Slávnostná vernisáž sa uskutočnila 28. apríla v historickej budove múzea na Námestí Maratónu mieru 2 v Košiciach. Výstava bude trvať do konca marca 2023.