Brazílčanov ochraňuje Panna Mária z Aparecidy

Do Aparecidy vyrážame ráno z Ria de Janeiro. Nastúpime do taxíka k nevľúdnemu šoférovi, na akých sme si v tomto šesťmiliónovom veľkomeste za tých pár dní už zvykli.

Na palubnej doske má prilepenú malú sošku Panny Márie z Aparecidy a my sa mu snažíme vysvetliť, že práve k nej smerujeme. Až v tej chvíli sa taxikárova zachmúrená tvár rozžiari a aspoň na okamih, kým vystúpime na autobusovej stanici, sa cítime uňho vítaní.

Panna Mária z Aparecidy otvára v Brazílii dvere i ľudské srdcia – to na našej ceste pocítime ešte viac ráz.

Vylovená z rieky
Aparecida leží približne na polceste medzi mestami São Paulo a Rio de Janeiro, no napriek tomu, že je najväčším pútnickým miestom Latinskej Ameriky, informácie o tejto významnej svätyni v turistických sprievodcoch nenájdete.

Aparecidský príbeh siaha do 18. storočia, keď v októbri 1717 prechádzal malým mestom Guaratinguetá v údolí rieky Paraíba Dom Pedro de Almeida, guvernér provincií São Paulo a Minas Gerais.

Miestni obyvatelia chceli na jeho počesť pripraviť slávnosť, preto sa traja z nich vybrali na ryby. Modlili sa k Panne Márii Nepoškvrnenej a prosili ju o dobrý úlovok. Nedarilo sa im, no napokon hodili siete do mora ešte raz a vylovili sošku Panny Márie.

Podľa legendy chytili následne veľké množstvo rýb. Po vyčistení sošky zistili, že ide o čiernu verziu sochy Panny Márie, Nepoškvrneného počatia. Legenda tiež hovorí, že najskôr našli korpus sošky bez hlavy a až potom hlavu.

Keď ich spojili, bola vraj socha taká ťažká, že ju nemohli uniesť. Rybári nazvali sošku Naša pani Nepoškvrneného počatia, ktorá sa zjavila.

Ľudia si začali sošku uctievať a stala sa známou ako Naša pani z Aparecidy. V roku 1745 bola na jej počesť postavená prvá kaplnka. Úcta sa šírila predovšetkým v radoch Afroameričanov, a to nie pre jej čiernu farbu, ale hlavne preto, že na príhovor Panny Márie sa stal zázrak v prípade mladého otroka.

Zázraky na príhovor Panny Márie z Aparecidy pribúdali a správy o nich sa šírili po celej Brazílii. V roku 1834 postavili na neďalekom Vrchu kokosových paliem väčší kostol, ktorý je dnes známy ako stará bazilika, a v roku 1955 sa začalo so stavbou novej baziliky, dokončenej v roku 1980.

Dnes je to Národná svätyňa našej Panej z Aparecidy, ktorej pápež Ján Pavol II. udelil titul bazilika minor. Ide o najväčší mariánsky chrám na svete, zmestí sa doň 45-tisíc ľudí.

Viera zmiešaná s poverami
Napriek názvu Aparecida, teda zjavená, sa Panna Mária v Brazílii nezjavila, jednoduchí obyvatelia však pochopili odkaz Matky Božej prostredníctvom sošky, ktorú objavili nezvyčajným spôsobom.

Dnes je Aparecida malým mestečkom pripomínajúcim iné mariánske pútnické miesta na svete. Ľudia stoja v dlhom rade, aby si uctili Pannu Máriu v podobe malej sošky ukrytej v schránke za bezpečnostným sklom.

Mnohí prichádzajú zapáliť sviecu a modliť sa na rôzne úmysly. Práve tu sa ukazuje typická viera Brazílčanov, do ktorej je vmiešaných mnoho povier a vlastných interpretácií.

V pútnickom obchode nekúpite totiž iba klasické voskové sviece, ale aj rozličné predmety z vosku, napríklad domčeky a autá, alebo ľudské orgány, za ktorých uzdravenie prosíte, a to doslova všetky – od ruky až po vnútornosti. Tie potom spoločne so sviecami zhoria v nádeji, že sa vaša túžba po uzdravení či majetku naplní.

Podobné formy ľudovej zbožnosti nájdeme v najrozmanitejších podobách na viacerých miestach krajiny. V jednom z najznámejších katolíckych chrámov v meste Salvádor, v Kostole nášho Pána z Bonfimu, si môžete kúpiť farebný náramok šťastia a niečo si želať.

Vaša túžba sa vraj splní, ak si náramok nedáte dole, kým sa sám nerozpadne. Neďaleko mesta Itaberaba sa zas nachádza dedinka, kde ľudia pestujú kult miestnej ženy Marie Milzy, ktorá mala povesť svätice.

Za svojho života kázala ľuďom z balkóna svojho domu, uzdravovala ich, v miestnom kostole má označené čestné miesto, na ktorom sedávala. I po jej smrti prichádzajú do kostola tisíce pútnikov.

S kultom jej osobnosti súvisia rôzne formy obchodu, okrem jej obrázkov si môžete kúpiť napríklad fazuľu so zobrazením Ducha Svätého. Tieto praktiky a povery nemajú nič spoločné s vierou, no patria k pestrej miestnej kultúre.

Posledná nádej
Napriek mnohým poverám niet pochýb, že Panna Mária z Aparecidy po stáročia verne chráni a sprevádza skúšaných Brazílčanov, aby im pomohla v najťažších skúškach života.

Práve takú prežíva aj pútnik v spomínanej piesni. Pochádza z vidieka a prežil ťažký život, prišiel o rodičov i bratov, rozviedol sa a chcel všetko vzdať, lebo neveril, že existuje šťastie, no priatelia mu radili, aby sa vydal na púť do Aparecidy.

Preto putuje k Božej Matke, chce sa modliť za všetkých nešťastníkov, ktorých život podobne ako ten jeho pozostáva zo sĺz a z prachu. Modliť sa však nedokáže, preto chce Panne Márii len ukázať svoju tvár.

Ochranu Panny Márie z Aparecidy, ktorej sošku sme po celý pobyt v Brazílii nosili vo svojej batožine, sme pocítili, aj keď sme sa s Brazíliou lúčili. Ani pracovníci letiska neboli k pasažierom pri kontrolách batožiny práve najmilší.

Keď sa však pán, ktorý kontroloval tú našu, dozvedel, čo nesieme v škatuli v taške, ktorá presahovala dovolený limit, len sa pousmial a bez všetkého, dokonca aj kontroly v detektore, nás pustil ďalej. Panna Mária z Aparecidy, aj na ďalších životných cestách oroduj za nás!