Červená streda pripomína slobodu vierovyznania
Aj Bazilika sv. Mikuláša v Trnave bola na Červenú stredu 2020 osvetlená farbou mučeníkov. Snímka: Martin Heško
Realitu prenasledovania pozná až 67 percent svetovej populácie, čiže 5,7 miliardy ľudí, ktorí žijú v krajinách, kde sa porušuje sloboda vierovyznania. Každá tretia krajina na svete umožňuje alebo priamo spôsobuje diskrimináciu na základe vierovyznania na rôznych úrovniach.
Najväčší útlak zažívajú kresťania – ide až o 70 percent nábožensky motivovaného násilia. V niektorých krajinách sú bežné priame útoky extrémistov na kresťanské komunity. Každý deň zomrie pre svoju vieru až 11 kresťanov.
Najčastejšie trpia v dôsledku autoritárskeho režimu, islamského extrémizmu alebo etnického nacionalizmu. Tieto fenomény spôsobujú útlak kresťanov prevažne v Afrike a v krajinách Blízkeho východu.
Správa o stave náboženskej slobody vo svete však ukazuje nárast nadnárodných islamistických sietí, ktoré sa rozprestierajú od Mali a Mozambiku cez Indický oceán až po Filipíny. Miroslav Dzurech, riaditeľ slovenskej kancelárie ACN, varuje: „Ich cieľom je vybudovať takzvaný transkontinentálny kalifát.“
Správa, ktorú vydáva ACN, analyzuje, nakoľko sa základné ľudské právo na náboženskú slobodu rešpektuje vo všetkých 196 krajinách sveta, a to vo vzťahu k všetkým náboženstvám. V roku 2021 vyšla už po pätnásty raz.
Mnoho podôb prenasledovania
Po nástupe koronavírusu sú kresťania v krajinách, ako je napríklad Pakistan, India, Sýria, Irak či Burkina Faso, Južný Sudán alebo Mali, diskriminovaní ešte viac. Tvoria tam najchudobnejšiu vrstvu obyvateľstva a protipandemické opatrenia sú pre nich vo väčšine prípadov likvidačné.
V krajinách, kde tvoria kresťania menšinu, je sloboda vierovyznania často len vetou na papieri. Zažívajú obmedzenia, diskrimináciu v práci aj v škole a rôzne hrozby tam, kde žijú.
Známy je prípad kresťanky Asie Bibiovej, ktorá bola v Pakistane odsúdená na trest smrti za rúhanie, keď sa pri studni napila vody z pohára určeného pre moslimské ženy.
Po desiatich rokoch vo väzení bola pod silným medzinárodným tlakom prepustená na slobodu – množstvo podobných prípadov sa však nekončí šťastne. Správa však poukazuje i na rastúce sexuálne násilie, ktoré sa využíva ako zbraň proti náboženským menšinám.
Ide o zločiny páchané na ženách a dievčatách, ktoré sú unášané, znásilňované a nútené k náboženskej konverzii. Umelá inteligencia a digitálne technológie sú čoraz viac zneužívané v krajinách, ktoré odmietajú náboženskú slobodu.
Prostredníctvom technológie rozpoznávania tvárí, kybernetických sietí či masového monitorovania posilňujú tieto krajiny svoju kontrolu a diskrimináciu.
„Najzreteľnejším príkladom je Čínska ľudová republika, v ktorej komunistická strana potláča náboženské skupiny pomocou 626 miliónov monitorovacích kamier a skenerov smartfónov,“ vysvetľuje Miroslav Dzurech.
„Digitálne technológie zneužívajú aj džihádistické skupiny, keď pomocou nich robia nábor nových členov a radikalizujú svojich prívržencov.“ Správa hovorí aj o náraste takzvaného zdvorilého prenasledovania v západných krajinách.
Tento termín použil pápež František – označil ním trendy, podľa ktorých nové kultúrne normy a hodnoty odporujú právam jednotlivca na slobodu svedomia a spôsobujú, že sa náboženstvo vyháňa „do uzavretých priestorov kostolov, synagóg alebo mešít“.
Červená je farba mučeníkov
Za znepokojujúcimi číslami a príbehmi ľudí, ktorí pre Krista trpia rozličnými spôsobmi, však ostáva silná viera a nádej. Okrem večnej odmeny je tu i pozvanie pre nás ako členov Cirkvi, Kristovho tela, volať po spravodlivosti pre veriacich na celom svete.
Hoci sú na prvom mieste medzi týmito menšinami kresťania, patria medzi nich aj Rohingovia, Ujguri, vo väčšinovo moslimských štátoch aj hinduisti a ďalší.
Na Červenú stredu sa spája Cirkev na všetkých kontinentoch, aby sa modlitbou a symbolikou červenej farby postavila za tých, ktorí sú pre svoje vierovyznanie prenasledovaní, utláčaní alebo žijú v núdzi.
Tento rok sa 24. novembra rozsvietia budovy a stavby národného i lokálneho významu od Viedne cez Montreal až po Rio de Janeiro. Svietiť budú i významné slovenské stavby – diecézne katedrály i niektoré národné pamiatky.
AKO SA ZAPOJIŤ
Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi od roku 1947 pomáha ľuďom všade tam, kde sú prenasledovaní pre vieru, utláčaní alebo v existenčnej núdzi. Zastúpenie má v 26 krajinách sveta a vďaka štedrosti dobrodincov ročne podporí tisícky projektov konkrétnej pomoci komunitám, ktoré trpia.
K tejto pomoci sa môže pripojiť ktokoľvek – jednorazovým alebo pravidelným darom a modlitbou. O utrpení bratov a sestier vo svete však stále nevie veľmi veľa kresťanov. Práve 24. november je príležitosťou postaviť sa za Cirkev a utláčaných veriacich na celom svete.
Navštívte stránku www.cervenastreda.sk, kde sa nachádzajú ďalšie informácie. Pripojte svoj hlas za prenasledovaných veriacich osobitnou či spoločnou modlitbou v rodine, vo farnosti alebo v spoločenstve.