Deti slnka našla doma i v Afrike

Meno sestry Stellamaris je známe hlavne v súvislosti s kresťanským divadlom. Keď sa divadelný súbor Čhave kamoro, v preklade deti slnka, zo Sniny predstavil v roku 2003 na Gorazdovom Močenku s inscenáciou Bláznovstvo, suverénne získal prvé miesto. Sestra Stellamaris založila súbor v roku 1998, pretože po svojom príchode do Sniny hľadala spôsoby, ako zaujať rómske deti. „Pochopila som, že nestačí iba učiť náboženstvo. Išla som teda do centra voľného času a ponúkla som sa, že budem viesť divadelný krúžok pre rómske deti. Riaditeľka bola Rómka a veľmi sa tomu potešila,“ spomína sestra Stellamaris. „Kolegyňa mi poskytla divadelnú hru Kalo a Margaréta od Dezidera Bangu a hneď nás prihlásili na súťaž, ktorá mala byť o desať dní. A my sme vyhrali,“ smeje sa sestra.

V tom čase nevedela o divadle nič, hoci už mala skúsenosti zo svojho bývalého pôsobiska v Žiline-Zástraní. „V roku 2000 ma z osvetového strediska v Humennom zobrali na školenie o divadle. Začala som tam písať hru, ktorá ich veľmi zaujala, a vyhrali sme s ňou krajskú súťaž aj Gorazdov Močenok,“ vysvetľuje sestra Stellamaris, ktorá má prirodzený vzťah k divadlu i práci s deťmi, hoci povolaním je zdravotná sestra.

Túžba ísť na misie

Sestra Stellamaris žila odmalička s túžbou ísť na misie do Afriky, aj preto sa stala zdravotnou sestrou, no v čase komunizmu to nebolo možné. Po páde totalitného režimu misijná túžba opäť ožila a odpoveďou na ňu bola práca medzi Rómami v Snine, kde sestra Stellamaris pôsobila 21 rokov. „Deti vedeli, že chcem ísť do Afriky, a dokonca ma chceli prihlásiť do súťaže Modré z neba, aby mi splnili túto túžbu,“ smeje sa misionárka. „Vysvetlila som im, že tam nechcem ísť na výlet, ale slúžiť. Vtedy mi malá Paulínka povedala, že sa modlila, aby ma Pán Boh vypočul a mohla som ísť do Afriky. Povedala som jej, že teraz tomu naozaj verím a som presvedčená, že tam pôjdem, lebo jej modlitba má veľkú váhu.“

Keď bola sestra Stellamaris na formačnom stretnutí v Ríme, oslovila generálnu predstavenú, či by ich rehoľa nemohla pôsobiť v misiách so sestrami z Kongregácie Najsvätejšieho Spasiteľa, s ktorými už spolupracovala na duchovnej úrovni. Predstavená sa sestier spýtala a ony súhlasili. „Mala som teda ísť na misie do Kamerunu, ale krátko pred cestou som ochorela. Predstavená mi povedala, aby som prosila o zdravie matku zakladateľku bl. Alfonzu Máriu. Urobila som tak a do roka sa naozaj pominuli všetky moje zdravotné problémy.“

Tvorivá doma i v Afrike

Do Kamerunu sestra Stellamaris odišla v roku 2013. Spolu so štyrmi kamerunskými sestrami pôsobia v dedine Nkoulou neďaleko hlavného mesta Yaoundé. Ako zdravotná sestra pracuje na príjme v nemocnici, no okrem toho sa venuje deťom prostredníctvom detskej organizácie Cop monde, a pravdaže, nechýba ani divadlo. „V Kamerune to s divadlom nie je jednoduché, lebo deti musia doma pomáhať – zametať, upratovať, starať sa o mladších súrodencov, prať či predávať niečo na ulici. Sú veľmi zaťažené, mnohé chodia okrem toho na doučovanie. Rovnako tam nie sú súťaže, na ktoré by sme mohli chodiť,“ vysvetľuje sestra Stellamaris, no ani to nevníma ako prekážku tvorivosti.

„Nacvičili sme aspoň krížovú cestu a rozjímavý ruženec formou dramatizácie, na Vianoce sme hrali biblický príbeh od zvestovania Pána až po klaňanie sa troch kráľov. Piateho januára tohto roku sme zas pripravili koncert,“ vymenúva aktivity, do ktorých deti zapojila. Žiaľ, na koncert prišlo málo divákov. „Rodičia nie sú na to zvyknutí, ale podobné to bolo na začiatku aj s rómskymi deťmi u nás, no keď som rodičov na to upozornila, postupne začali prichádzať a potom bol obrovský záujem. Vysvetľujem to aj rodičom v Kamerune a verím, že to bude podobné,“ nevzdáva sa misionárka.

Sestra Stellamaris veľmi jasne vníma aj rozdiel medzi rómskymi deťmi na Slovensku a deťmi v Kamerune. „Kamerunské deti sa chcú učiť, rómske deti sa nechceli. Pýtali sa ma, načo sa majú učiť, keď sa im aj tak nepodarí zamestnať, čo je pravda. Majú nálepku, že sú Cigáni, a nikto ich nechce prijať do zamestnania,“ hovorí sestra, no s nádejou dodáva: „Teraz po mnohých rokoch, keď sú ženatí a vydaté, hovoria: ,Sestrička, keby sa to dalo vrátiť. Ako ľutujeme, že sme si vtedy nespravili školu!´ Teší ma však, že ich deti sa už väčšinou učia na samé jednotky. Ovocie svojej práce vidím aj v tom, že všetky rómske deti, ktorým som sa venovala, majú zamestnanie,“ uzatvára sestra Stellamaris.
 

AKO POMÔCŤ

Misie sestry Stellamaris v Kamerune môžete podporiť finančným príspevkom na číslo účtu SK79 0200 0000 0016 0760 4454. Adresa majiteľa účtu: Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa, Zimná 66, 052 01 Spišská Nová Ves.
Variabilný symbol: 191919, poznámka pre prijímateľa: dar pre misie.