Misionár v Japonsku rozsieva kamkoľvek

Napriek nízkemu percentu kresťanov v krajine má kresťanstvo oveľa väčší presah, než sa môže zo štatistík zdať. „Mnoho Japoncov s obľubou navštevuje kresťanské školy, ktoré majú zväčša dobrú povesť. Kresťanstvo majú svojím spôsobom radi, chýba im však rozhodnutie urobiť ten posledný krok.“

NA KATOLÍCKEJ UNIVERZITE

Povolanie pátra Jakuba ku kňazstvu sa rodilo koncom strednej školy a postupne ho priťahovala rehoľa verbistov, najmä pastorácia v neznámych kultúrach. Za kňaza bol vysvätený v roku 2011 v Japonsku a už niekoľko rokov pôsobí v Nagoji, v strednej časti hlavného ostrova Honšú.

Spoločnosť Božieho Slova má v Nagoji svoje centrum. „Založili sme tu jednu z dvoch katolíckych univerzít v Japonsku – univerzitu Nanzan. Je stredne veľká, má asi desaťtisíc študentov, viacero fakúlt a dá sa na nej študovať takmer všetko – od ekonómie cez právo až po cudzie jazyky.“

V začiatkoch to boli práve cudzie jazyky, ktoré verbisti japonským študentom ponúkali, keďže nebolo veľmi bežné, že by v Japonsku žili cudzinci a pracovali ako lektori svojho rodného jazyka. „Dnes už táto potreba nie je taká veľká, preto sa snažíme orientovať aj na nové smery, nedávno sme začali napríklad s fakultou vedy a techniky.“

ROZSIEVAŤ PLNÝMI HRSŤAMI

Na univerzite, ktorá sa nezameriava iba na kresťanov, vyučuje páter Jakub kresťanskú etiku, čiže morálnu teológiu – všeobecnú i špeciálnu, napríklad bioetiku či sociálnu náuku. Cez vyučovanie týchto predmetov môže mnohým mladým odovzdať nejaké posolstvo, bez ohľadu na to, či prinesie nejaké ovocie hneď, neskôr alebo nikdy.

„Ide o akúsi nepriamu evanjelizáciu či preevanjelizáciu. Niekedy mám pocit, že my verbisti sme ako ten rozsievač, čo rozsieval plnými hrsťami kamkoľvek. Bez kalkulovania, či a koľko plodov to prinesie.“

Študijný systém je v krajine vychádzajúceho slnka podobný ako na európskych alebo amerických univerzitách. „Trvá štyri roky. Japonsko má pomerne vysoký podiel študentov, ktorí absolvujú vysokoškolské štúdium. Zvláštnosťou je, že im nezáleží až tak na tom, čo študujú, keďže málokto z nich plánuje aj pracovať v odbore, ktorý vyštuduje,“ približuje misionár, ktorého oslovuje na japonskej mentalite slušnosť, zdvorilosť a vôľa byť nápomocný.

Hoci je prednášanie na univerzite hlavné ťažisko misijnej služby mladého verbistu, venuje sa aj iným činnostiam. „Chcem prežívať svoje kňazstvo aktívnejšie, takže keď je potreba a príležitosť, venujem sa aj pastorácii. Napríklad mávam raz za mesiac anglickú svätú omšu v jednom kostole alebo ma tiež zvyknú zavolať sestry karmelitánky, ktorým vysluhujem sviatosti a slúžim sväté omše. Popritom som sa ešte zopár rokov venoval práci formátora a iným funkciám vnútri našej rehoľnej komunity.“

TICHÝ POKOJ VEĽKEJ NOCI

Moderná japonská kultúra aj Cirkev v Japonsku sú podľa misionára veľmi globalizované a cítiť v nich západný vplyv. „Neexistuje tu nič také ako tradičná japonská liturgia v kimonách za zvuku nástroja koto alebo šamisen. Okrem jazyka omše a liturgických piesní tu nie sú veľké odlišnosti či iné špecifiká,“ vysvetľuje.

Trochu pestrejšie je to v seminárnej komunite, kde majú verbisti bohoslovcov a spolubratov z  mnohých kútov sveta. „Takže si aspoň pri väčších slávnostiach niekedy zvykneme zabubnovať, zatancovať alebo sa usilujeme spestriť liturgiu prvkami, ktoré zvýrazňujú univerzálnosť Cirkvi.“

Na záver pridáva páter Jakub prianie k blížiacim sa veľkonočným sviatkom. „Prvý dar Ježiša Krista po jeho zmŕtvychvstaní bol pokoj pre učeníkov, ktorého nástrojom sa mali stať. Nielen nejaký generický pokoj, ale pokoj, ktorý on sám získal za vysokú cenu. Preto prajem všetkým, aby práve v týchto dňoch znovu odhalili v sebe tento tichý pokoj, pretože pokoj je dar od Boha a rodí sa v srdciach ľudí.“