Na Ukrajine sejeme zrnká viery, nádeje a lásky

V roku 1991 sa začala naša misia v zakarpatskej dedine Hlboké. Bola to pôvodne slovenská dedina, ale doma ľudia už väčšinou hovorili po zakarpatsky. Malá apoštolská komunita troch sestier sa venovala deťom a dospelým. Mali s nimi katechézy, na ktorých im vysvetľovali tajomstvá viery. Okrem toho ich začali učiť po slovensky, pretože deti mali túžbu hovoriť jazykom svojich predkov.

V roku 1994 sa naša komunita presťahovala do blízkej dediny Seredné, kde takisto učili deti hovoriť po slovensky, vysvetľovali im katechizmus, starali sa o kostol a faru. V Serednom pracujeme nepretržite až doteraz. Naďalej sa venujeme katechéze v materskej a základnej škole.

Každý deň sa stretávame s deťmi a mládežou, pričom chodíme aj do filiálok. V celej farnosti pripravujeme deti a mládež na prvé sväté prijímanie a sviatosť birmovania. Staráme sa aj o výzdobu a čistotu kostola.

Sprevádzanie detí i mladých

V roku 1992 sa začal stavať dom pre sestry v Užhorode. Mal poskytovať príbytok pre komunitu desiatich sestier. O štyri roky dom požehnal mukačevský biskup Antal Majnek. Keďže v štvrti, kde stál náš dom, vyrástlo nové sídlisko, ukázala sa potreba rímskokatolíckej kaplnky.

Kaplnka Najsvätejšej Trojice bola postavená pod vedením miestneho kňaza a v roku 2000 sa uskutočnila posviacka. Počas celého obdobia pripravujeme v Užhorode po sobotách deti na prvé sväté prijímanie. S katechézou však začíname už v predškolskom veku.

Taktiež vedieme stretká s mladými. Jedna zo sestier pripravuje dospelých na prijatie sviatosti Eucharistie a birmovania. Tak ako na Slovensku, aj na Ukrajine sú ľudia hladní po Božom slove. Vidiac takúto potrebu, pripravujeme pre mladých v Pôstnom a Adventnom období rekolekcie, v lete duchovné cvičenia, väčšinou individuálne. V lete robí každá naša komunita pre deti z farnosti sedemdňový až štrnásťdňový kresťanský tábor.

Skupina dobrovoľníkov napiekla pre vojakov vianočné pečivo. Snímka: Archív sestier Congregatio Jesu

Sociálna podpora

Keďže na Ukrajine sa nikdy nežilo tak, že by ľudia mohli rozhadzovať, mnohí aj dnes stále žijú veľmi skromne, až chudobne. Sestry z Nemecka posielali na Ukrajinu oblečenie, potraviny a pred sviatkami aj nejaké sladkosti pre najmenších. Zbierky sme rozdeľovali a rozvážali do okolitých dedín.

V každej dedine sme si našli jednu spoľahlivú rodinu, do domu ktorej sme veci zo zbierky uložili a odtiaľ ich distribuovali do rodín, ktoré to potrebovali. Sladkosti išli do mikulášskych balíčkov. Na Veľkú noc kupujeme tým najbiednejším alebo neúplným rodinám šunku, klobásu, vajíčka... Počas pandémie sa charitatívne zbierky vecí a potravín nedali prevážať, čo bola veľká škoda.

Často prichádzame priamo do rodín: vypočujeme ich, pomáhame riešiť problémy, pomodlíme sa spolu. Keď sa na východe Ukrajiny začala vojna, ľudia začali utekať a veľa z nich prišlo aj do Užhorodu. Venovali sme sa im v spolupráci s organizáciou Úsmev ako dar z Košíc.

Vďaka tomu sme sa zoznámili s viacerými vojenskými kaplánmi a jeden z nich prišiel s návrhom upiecť pre vojakov domáce vianočné pečivo. Spolu s farníkmi sme ho poslali vojakom na fronte, raneným v nemocniciach a deťom v materských školách na východe Ukrajiny.

V Užhorode vedieme Sociálne centrum Márie Wardovej, kde sídli organizácia Dom na pol ceste; slúži ako internát pre študentov. K dispozícii máme 24 miest na ubytovanie. Na jeseň v roku 2007 k nám prišli prvé siroty, polosiroty, ľudia s postihnutím a študenti zo sociálne slabých a mnohodetných rodín.

Mladých prijímame bez ohľadu na ich vierovyznanie. Sú to väčšinou vysokoškolskí študenti. K dispozícii sme im 24 hodín denne a každý večer sa spolu modlíme. Keďže sú rôznych vierovyznaní, nie je to povinné pre všetkých.

Paradoxné však je, že aj tí, ktorí sú z iných cirkví, prídu každý večer poďakovať Bohu za prežitý deň. Raz mesačne máme s mladými spoločnú svätú omšu a aspoň raz v roku organizujeme pre nich rekolekcie. Na prázdniny odchádzajú tí, ktorí majú kam ísť, inak je sociálne centrum otvorené celý rok.

Často k nám prichádzajú tí, ktorí sa už postavili na vlastné nohy. Mali sme jednu veľmi radostnú skúsenosť, keď sa vydávala dievčina – sirota, ktorá ako mladucha vychádzala zo sociálneho centra ako zo svojho rodného domu. Tretia malá apoštolská komunita je v Kyjeve, kde sestry žijú a pracujú od roku 2005.

Dielo sa začalo v spolupráci s organizáciou Caritas spes, ktorá sa zameriava na sociálnu prácu. Prichádzali tam na ošetrenie ľudia bez domova, chudobní, biedni. Pred dvomi rokmi tam prišli Lekári bez hraníc a v blízkosti domu sestier otvorila Charita kaviareň, kde sa stretávajú ľudia rôznych vekových skupín.

AKO POMÔCŤ