V Indii sa utiekajú k Matke dobrého zdravia

Dobré zdravie je bežné želanie človeka. No netýka sa iba telesného zdravia, pretože Boh nás stvoril s telom, dušou a duchom. Zatiaľ čo telo je smrteľné, duch, ktorý bol stvorený na obraz Boha, je nesmrteľný a Biblia hovorí, že keď Boh vdýchol ducha do tela, človek dostal živú dušu. Naša duša je obdarená Božou milosťou, ktorá nám umožňuje, aby sme viedli život vo svätosti.

Náš dôverný vzťah s Bohom v Duchu sa prejavuje v živote naplnenom milosťami, keď prežívame pokoj a vnútornú radosť. To je pravda a úplné uzdravenie, o ktoré sa usilujeme.

Sú to však, pravdaže, aj nebezpečenstvá, že sa ľudské šťastie a zdravie v týchto troch sférach – fyzickej, duchovnej a citovej – naruší.

Lurdy Východu 
Pápež Ján Pavol II. nazval Vailankanni v roku 2002 „Lurdami východu“. Prvé zjavenie na tomto mieste sa datuje do 16. storočia, keď sa Panna Mária s malým Ježišom zjavila hinduistickému chlapcovi, ktorý rozvážal mlieko zákazníkom.

Keď odpočíval pod figovníkom neďaleko nádrže, zjavila sa mu Panna Mária a prosila o mlieko pre svoje dieťa. Chlapec jej ho dal. Keď prišiel do domu zákazníka, ospravedlnil sa mu za meškanie i za menší objem mlieka a opísal mu, čo sa mu cestou prihodilo. Keď sa muž pozrel do nádoby s mliekom, zistil, že je plná a uvedomil si, že sa stal zázrak.

Muž, ktorý bol tiež hinduista, chcel vidieť miesto zjavenia a išiel tam s chlapcom. Keď prišli k nádrži, Panna Mária sa zjavila ešte raz.

Keď sa katolícki obyvatelia miestnej komunity dozvedeli, že sa Panna Mária zjavila chlapcovi, boli vo vytržení. Nádrž, kde sa Panna Mária zjavila, sa nazýva cisterna Panny Márie.

Ďalšie zjavenie sa uskutočnilo o niekoľko rokov. Tentoraz sa Panna Mária zjavila chlapcovi s postihnutím, ktorý predával cmar neďaleko námestia na periférii Vailankanni. Poprosila ho o cmar pre svoje dieťa a chlapec jej ho ponúkol.

Žena požiadala chlapca, aby informoval istého zámožného katolíckeho muža z neďalekého mesta Nagapattinam o jej zjavení. Neuvedomujúc si, že Panna Mária jeho chorú nohu zázračne uzdravila, chlapec vstal a vydal sa na cestu.

Zámožný muž mal predchádzajúcu noc tiež videnie, v ktorom ho Panna Mária prosila, aby postavil pre ňu kaplnku. Chlapec s mužom išli spoločne na miesto zázraku.

Tentoraz sa Panna Mária zjavila obom. Muž dal postaviť Kaplnku Panny Márie so slamenou strechou na mieste jej druhého zjavenia. Čoskoro sa toto miesto stalo posvätným miestom uctievania Panny Márie, ktorá sa čoskoro stala známa ako Matka dobrého zdravia (Arokia Matha).

O niekoľko rokov sa udialo tretie zjavenie, keď milostivá Matka zachránila niekoľko portugalských obchodných námorníkov počas silnej búrky, ktorá zničila ich loď. Námorníci sa za svoju záchranu modlili k Panne Márii a keď sa zázračným spôsobom dostali na pobrežie Vailankanni, miestny rybár ich zobral do kaplnky so slamenou strechou.

Aby splnili svoj sľub, dali portugalskí námorníci postaviť nádhernú kaplnku vo Vailankanni tak, že prestavali pôvodnú kaplnku so slamenou strechou. Počas ďalších návštev ju ešte skrášlili. Oltár vyzdobili porcelánovými tabuľami s ilustráciami na biblické motívy.

Tieto tabule svedčiace o návšteve Portugalcov a ich vďačnosti Ježišovej Matke sú dodnes umiestnené okolo trónu milostivej sochy nad hlavným oltárom baziliky.

Na pamiatku zázračnej záchrany Portugalcov z búrky a ich bezpečného príchodu do Vailankanni 8. septembra sa hlavná slávnosť Panny Márie dobrého zdravia slávi v tento deň a predchádza jej novéna, ktorá sa každý rok začína 29. augusta.

Počas jedenástich dní výročnej slávnosti navštívia svätyňu dva milióny ľudí zo všetkých regiónov, všetkých náboženstiev, kást a národností z celého sveta, aby od Božej Matky z Vailankanni dostali požehnanie a poďakovali jej za dobrodenia, ktoré dostali.

Skvostná bazilika
Vailankanni bolo časťou farnosti Nagapattinam, ale keď tam začali prúdiť pútnici, získalo v roku 1771 status nezávislej farnosti a Antonio de Rozario z Diecézy Mylapore sa stal jej prvým farárom. Táto diecéza administratívne spadala pod portugalskú správu. A odvtedy portugalský kráľ uhrádzal všetky výdavky Diecézy Mylapore, ktorá zostala pod cirkevnou jurisdikciou rímskeho pontifexa.

Do roku 1847 sa o Vailankanni starali františkánski misionári. Práve oni vytvorili čestné miesto na zobrazenie dvoch františkánskych svätcov – sv. Antona z Lisabonu a sv. Františka z Assisi po oboch stranách zázračného obrazu Božej Matky. V roku 1890 prešla farnosť do rúk diecéznych kňazov a dnes spadá pod jurisdikciu Diecézy Thanjavur.

V roku 1962 počas druhého zasadania Druhého vatikánskeho koncilu biskup Rajarethinam Arokiasamy Sundaram osobne požiadal Svätého Otca, aby Svätyňu Božej Matky z Vailankanni povýšil na baziliku minor.

Po dôkladnom preskúmaní pápež Ján XXIII. povýšil 3. novembra 1962 svätyňu na baziliku, ktorá spadá pod Baziliku Panny Márie Snežnej v Ríme. Zjavenia Panny Márie, milostivá socha, nespočetné zázraky, skvostná architektúra a krása svätyne boli dôvody, prečo sa svätyňa stala bazilikou.