Vracať miestnym ľuďom úctu k sebe samým

Pred domom Kongregácie sestier kresťanskej lásky Panny Márie Dobrého pastiera v ugandskej metropole Kampala sa zišlo okolo tridsať žien. Niektoré predávajú košíky, školské tašky, gumičky do vlasov či zošity, iné varia mydlo.

Keď zbadajú sestru Bibian, prerušia družný rozhovor a prihovoria sa. „Som veľmi vďačná za to, čo sestry pre nás robia. Kým tu neboli, boli sme veľmi chudobné a špinavé, mnohé z nás pili. Nedokázali sme sa postarať o seba ani o svoje deti,“ hovorí bez okolkov 44-ročná Kyazze Aisha.

„Nemôžem uveriť, akou premenou tieto ženy prešli,“ potvrdzuje sestra Bibian a dodáva, že takmer všetky sú HIV pozitívne. Cieľ práce troch sestier, ktoré na tomto mieste pôsobia, je jednoznačný – vrátiť miestnym ľuďom úctu k sebe samým.

ODVAHA ZA BEZNÁDEJ

Sestry Dobrého pastiera prišli do Ugandy v roku 2008. Najskôr bývali v malom domčeku v slume, neskôr sa presťahovali do bezpečnejšej zóny - pracovať priamo v štvrti biedy sa v Kampale odváži málokto.

Slumy sú roztrúsené po celom meste a príbehy ich obyvateliek sa podobajú ako vajce vajcu. Prišli za prácou, ktorú nenašli, otehotneli, ochoreli, zostali samy, podľahli závislostiam a beznádeji. Sestrám často opakujú, že keď ich zbadajú, dodáva im to nádej a odvahu.

„Usilujeme sa, aby opäť našli zmysel života, začali niečo robiť a hlavne poslali svoje deti do školy,“ pokračuje sestra Bibian. V Ugande pôsobí táto Keňanka už deväť rokov a do krajiny prišla s bohatými skúsenosťami nielen zo svojej vlasti, kde naplno rozbehla úspešnú krajčírsku dielňu Euphrasia, ale aj z Burkiny Faso.

Napriek tomu si nepripisuje nijaké zásluhy, hovorí, že ich misia je ovocím predošlých misionárov.

NOVÝ ZMYSEL

Kostol svätých ugandských mučeníkov v slume Kavule praská vo švíkoch. Neprišli len katolíci, ale aj moslimovia či protestanti. Prevažne ženy sa takto schádzajú každú stredu.

„Mnohé z nich boli drogovo závislé a túlali sa po uliciach. Potom prišla sestra Bibian s tým, že im treba pomôcť, aby začali niečo robiť,“ vysvetľuje katechéta Denis Abyndu (36).

Sociálna pracovníčka Kabuyho Sharonová (31) spresňuje: „Vyrábajú náramky, ružence, čokoľvek. Učíme ich, aby sa niečím zaoberali a nemysleli na zlé veci. Ženy sú zapojené do systému mikropôžičiek a tak si môžu nielen zarobiť na živobytie, ale aj niečo našetriť.“

So sestrami stále sledujú trh a hľadajú, čo je aktuálne, aby si ženy niečo zarobili. „Učíme ich byť efektívne a naplno využívať čas. Ak predávajú zeleninu, môžu napríklad popritom pliesť košíky.“

Vtom sa už slova ujíma 32-ročná Gloria, ktorá pred stovkou ľudí ďakuje za šancu, ktorú dostali aj vďaka darcom zo Slovenska. „Sme slobodné matky, vdovy, opustené ženy, no vďaka týmto stretnutiam sa nám darí kráčať ďalej. Veríme, že náš život sa môže zmeniť.“

Snímka: autor

DETI DO ŠKOLY

Hoci je pracovný deň, na stretnutie prišli aj mnohé deti, ktoré majú byť v tom čase v škole. „Zmenilo sa to najmä po kovide. Deti sa vtedy nemali ako učiť a potom sa už do školy nevrátili. Stále sa pýtam, ako ich dostať späť,“ hovorí ustarostene sestra Bibian.

Jedno dieťa potrebuje podľa jej slov iba 20 eur, aby mohlo opäť zasadnúť do školskej lavice. „Vzdelanie dokáže vrátiť deti do života,“ zdôrazňuje misionárka a teší sa z každej iniciatívy, ktorá to umožní.

„Nedávno tu boli dobrovoľníci, ktorí sa rozhodli, že podporia 72 detí.“ Vzápätí vyťahuje knihu darcov, kam každého jedného zapisuje.

PEVNÝ BOD NA MOČIARISKU

Malé murované domčeky s plechovou strechou v slume Kavule sú postavené na močariskách. Keď prší, všade je voda, bahno, ľudia stoja a kričia.

„Ak sa chceme stretnúť v období dažďov, hodinu len odčerpávame vodu z kostola,“ vysvetľuje katechéta Denis.

Sestra Bibian pozýva aj na návštevu jednotlivých domov, kde každá zo žien s hrdosťou predstavuje, čo sa jej vďaka podpornej skupine podarilo naštartovať. Amina predáva avokádo, Vinnie drevené uhlie, Annete chová zajačiky.

Sestry však nezostávajú iba pri sociálnom rozmere svojej služby. Spoločne s ľuďmi sa modlia a čítajú Bibliu. Vedia, že majú neistú pôdu pod nohami, a to nielen pre močaristú pôdu.

No svoj ideál Dobrého pastiera za žiadnu cenu neopúšťajú. Stáva sa pevným bodom pre mnohých ľudí bez nádeje.