S Pannou Máriou o živote: Priateľstvo je dar

Poďme v tomto ruženci spoločne s Pannou Máriou uvažovať o dare priateľstva.

Ktorého si, Panna, z Ducha Svätého počala
Bolo toľko rôznych spôsobov, akými ti Boh mohol oznámiť, že si ťa vyvolil. Horiaci ker, sen, vnuknutie... Ale on k tebe poslal anjela. Anjela – živú bytosť, dokonca veľmi vznešenú bytosť. 

Mária, aj do môjho života Boh posiela ľudí, cez ktorých ku mne prehovára – a často sú to práve moji priatelia.

Často mi práve oni dokážu povedať nepríjemné veci príjemným spôsobom; upozorniť ma na to, čo nechcem alebo neviem vidieť; utrieť slzy a vyčariť úsmev.

Poznajú mnohé zákutia mojej duše i mysle a zároveň poznajú spôsob, ako sa mi v nich pomôcť orientovať. 

Mária, v tomto desiatku by som chcela ďakovať i prosiť za všetkých priateľov, ktorých mi Boh do života poslal ako „prekladateľov“ svojej lásky; zároveň ťa prosím, oroduj za mňa, nech aj ja som dobrým priateľom.

Veď „verného priateľa nemožno kúpiť a hodnota jeho vernosti sa nedá vyvážiť zlatom a striebrom“ (Sir 6, 15).

Ktorého si, Panna, pri návšteve Alžbety v živote nosila
Ty a Alžbeta. Aký krásny príklad toho, že v spoločnosti priateľa sa radosť násobí a bolesť delí.

V čase, keď si čakala nemanželské dieťa a Jozef ťa zamýšľal potajomky prepustiť (porov. Mt 1, 19), Alžbeta bola tou, ktorá sa nebála klebiet ani odsúdenia za to, že ťa u seba prijme, a aj tak ti dokázala, že jej cit k tebe je skutočný; „lebo niekto je priateľom za (vhodného) času, ale neostane ním, keď príde súženie“ (Sir 6, 8). 

Mária, v tomto desiatku by som chcela ďakovať i prosiť za všetkých priateľov, ktorí pri mne stáli v dobrých aj zlých časoch; a zároveň ťa prosím, oroduj za mňa, nech aj o mne platí, že „nebudem sa hanbiť zachrániť si priateľa, ani sa pred ním neschovám: a keby mi vznikli nepríjemnosti pre neho, budem ich znášať“ (Sir 22, 31).

Ktorého si, Panna, v Betleheme porodila
Keď ste sa s Jozefom ocitli v Betleheme, nenašiel sa nik, kto by sa k vám zachoval priateľsky.

Nová škola, nové mesto, hocijaký nový kolektív – aj v našich životoch sú chvíle, keď blúdime v neznámom prostredí, viac či menej nápadne klopeme na dvere sŕdc zabývaných ľudí okolo nás a dúfame, že niekto nás hádam vpustí do svojho sveta, ponúkne nám milé slovo či pomoc.

Vám sa napokon ušla bezútešná jaskyňa – ale aj v nej si vás Boh našiel; a vďaka nemu aj pastieri či mudrci. Nedá sa povedať, že by boli vašimi priateľmi, svojím priateľským záujmom vám však akiste zahriali srdcia.

A hoci po čase (možno ani nie veľmi dlhom) odišli, vám už ostali spomienky na celý život.

Tie v podstate krátke stretnutia boli dokonca také dôležité, že navždy ostali zaznamenané vo Svätom písme. 

Mária, v tomto desiatku by som chcela ďakovať i prosiť za všetkých „pastierov a kráľov“ môjho života, vďaka ktorým som sa aj v temnej samote cítila požehnaná a obdarená. 

Ktorého si, Panna, v chráme obetovala
Koľko odvahy to muselo chcieť od Simeona, keď ti na rovinu oznámil bolestivú časť proroctva.

Málokto by sa odhodlal do očí povedať čerstvej mamičke, koľko trápenia pre svoje dieťa zažije.

Nebolo to preto, že by bol Simeon zákerný či krutý; naopak. Plnil Božiu vôľu a pripravoval ťa na jej dôsledky v tvojom živote. 

O mnohých ľuďoch platí, že na jazyku med, no v srdci jed.

Priateľ, ktorý ťa nikdy neusmerní, neporadí ti, neupozorní ťa, ak sa podľa neho mýliš či ideš zlou cestou – zrejme nie je dobrý priateľ. 

Mária, v tomto desiatku by som chcela ďakovať i prosiť za všetkých priateľov, ktorí sa nebáli povedať mi do očí aj nepríjemnú pravdu; a zároveň ťa prosím, oroduj za mňa, nech som tiež priamym človekom, ktorý vie v pravde a láske formovať tých okolo seba.

Veď „kto karhá človeka, potom nájde (uňho viac) vďačnosti ako ten, kto sa mu podlizuje jazykom“ (Prís 28, 23).

Ktorého si, Panna, v chráme našla
Stálo to veľa sĺz a hľadania, kým ste našli Ježiša. Aké to muselo byť rozčarovanie uvedomiť si, že ten, kto bol pre vás taký samozrejmý, tu zrazu nie je.

Že ten, ktorého ste celé roky mali pri sebe, sa pre vašu (hoci zrejme krátku a náhodnú) nedbanlivosť stratil. 

Vo víre utekajúcich dní a rokov mi mnohí moji priatelia pripadajú príliš samozrejmí.

Ich dobré vlastnosti mi zovšedneli a ich chyby sa v mojich očiach nafúkli. 

A pritom, ako nám pripomína i Písmo, „verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad“ (Sir 6, 14). 

Mária, v tomto desiatku by som chcela ďakovať i prosiť za všetkých priateľov, ktorých mám.

Chcem si nanovo uvedomiť, akí sú vzácni; akým veľkým pokladom sú pre môj život a koľko pokladov pre svet (i pre mňa) sa ukrýva v ich duši.

Zároveň ťa prosím, oroduj za mňa, nech si o mne nikto z nich nebude môcť povedať, že „môj priateľ, ktorému som dôveroval a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu“ (Ž 41, 10).