Zaujímavý spôsob, ako sa rozlúčiť s absolventmi, vymysleli v Katolíckej škole svätého Pavla v americkom Memphise.

Hádam nikdy nie je na cintorínoch tak živo ako teraz. Kvety nielen na hroboch, ale aj okolo nich. Včely bzučia, vtáky spievajú, plody dozrievajú. V tomto období kvitnú kvety – ale aj vädnú. Nevieme, ktorá jar bude naša posledná. Vďaka ti za to, Pane. Tak aspoň vieme, že nemáme strácať čas.

„Moja duša sa vinie k tebe“ (Ž 63, 9). Nežné slová, ktoré by sme možno chceli zašepkať partnerovi; žalmista ich však vravel Bohu. A my môžeme tiež. A tiež môžeme zažiť takýto stav: „Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne“ (Ž 131, 2). Skrátka – je čas na rande s Bohom. 

V spleti správ o koronavíruse sa objavila aj jedna veľmi povzbudivá. Ide o príbeh Američanky Angely Primachenkovej, ktorá začiatkom apríla v kóme porodila dcéru. Dnes sú už obe zdravé doma.

Nechcem sa hrať na hovorcu Boha. Nemusíš tieto slová prijať. Ale možno ťa nasledujúce riadky inšpirujú, ak ti niekto ublížil. Mohol by ti Boh o danom človeku napísať napríklad takýto list?