Stále majme na pamäti náš cieľ: vyšplhať sa vyššie či bližšie k Bohu. Ak chceme dosiahnuť nebo, svätosť, musíme makať. Naposledy sme posilňovali hlavne dolné končatiny, a to pri „obyčajnej“ chôdzi. Teraz si vyhrňme rukávy a poďme si spolu s kráľom Dávidom zacvičiť (porov. 2 Sam 22).

Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho. Koľko (aj ľúbostných) vzťahov by ochránilo až zachránilo, keby sa rozhodli držať tohto prikázania. Ak by sme chceli hľadať jeho ekvivalent v Novom zákone, možno by to bolo „buďte spokojní s tým, čo máte“ (Hebr 13, 5). 

Niekedy by sme chceli od života príliš veľa. A ani si neuvedomíme, že od neho veľa už dostávame. Ako však vedel Antoine de Saint-Exupéry, dobre vidíme len srdcom. A „blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8). Všade. Veľkého Boha v mnohých maličkostiach. 

Viacerí si možno pamätajú scénu z animovaného filmu Princ egyptský (The Prince of Egypt, 1998), v ktorej Mojžišova žena Sefora a jeho sestra Miriam (v katolíckom preklade Mária) spievajú v rozhodujúcich chvíľach izraelského národa pieseň When you believe (Keď uveríš). 

V minulom príspevku sme nasadili latku celkom vysoko. Dali sme si za cieľ vyšplhať sa vyššie či bližšie k Bohu. Trošku spomaľme a nezabúdajme, že svätosť sa dosahuje menšími krôčikmi. Preto sa teraz budeme sústrediť na najstarší pohyb človeka – chôdzu.