Niekedy by sme chceli od života príliš veľa. A ani si neuvedomíme, že od neho veľa už dostávame. Ako však vedel Antoine de Saint-Exupéry, dobre vidíme len srdcom. A „blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8). Všade. Veľkého Boha v mnohých maličkostiach. 

Viacerí si možno pamätajú scénu z animovaného filmu Princ egyptský (The Prince of Egypt, 1998), v ktorej Mojžišova žena Sefora a jeho sestra Miriam (v katolíckom preklade Mária) spievajú v rozhodujúcich chvíľach izraelského národa pieseň When you believe (Keď uveríš). 

V minulom príspevku sme nasadili latku celkom vysoko. Dali sme si za cieľ vyšplhať sa vyššie či bližšie k Bohu. Trošku spomaľme a nezabúdajme, že svätosť sa dosahuje menšími krôčikmi. Preto sa teraz budeme sústrediť na najstarší pohyb človeka – chôdzu.

Nepožiadaš manželku svojho blížneho – tak sa u nás ustálilo 9. prikázanie. Pre niektorých je možno duplikátom šiesteho; v skutočnosti má však svoje vlastné nuansy. 

Naše uvažovanie nemôžeme začať iným než postavou Zacheja z 19. kapitoly Lukášovho evanjelia. Poslúži nám ako odrazový mostík a zároveň predstavuje cieľ nášho hýbania sa, športovania. Hoci sa daná perikopa začína krokmi Ježiša, viac nás bude zaujímať pohyb Zacheja – a jeho šplh.