Dodnes mi znie v ušiach potlesk, ktorým sme v auguste 2022 vyprevádzali rakvu kardinála Jozefa Tomka z Katedrály sv. Martina v Bratislave na púť do Katedrály sv. Alžbety v Košiciach. Aj keď nám po tvárach tiekli slzy, usmievali sme sa. Chlapec z Udavského sa vracal domov.

V apoštolskej exhortácii pápeža Františka Evangelii gaudium čítame: „V každom okamihu dejín je prítomná ľudská slabosť, nezdravé zahľadenie do seba, pohodlný egoizmus a napokon žiadostivosť, ktorá nás všetkých ohrozuje. Tieto veci sú tu vždy. Učme sa radšej od svätých... ktorí čelili ťažkostiam svojej doby. Navrhujem preto zastaviť sa a znova nadobudnúť tie motivácie, ktoré nám pomôžu napodobňovať ich v našich časoch.“

Hneď na úvod to najpodstatnejšie. Tak ako svätý Pavol, aj ja „som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi“ (Rim 8, 38 – 39).

Niekdajší minister kultúry Milan Kňažko vyslovil okrem iných aj tento bonmot: „Na Slovensku je každý odborník na futbal a cirkev, lebo bol aspoň raz v živote na futbale alebo v kostole.“ Na tento výrok si spomeniem najmä vtedy, keď počujem o odluke cirkvi od štátu.