I v túto jar nech nás preniká sviežosť prírody a duchovná vitalita.

Liturgické gestá a postoje sú výrazové prostriedky, ktoré pri liturgii konáme svojím telom a ktorými zdôrazňujeme to, čo sa deje v našom vnútri. Napríklad státie je znakom úcty, slobody a pripravenosti; sedenie naznačuje počúvanie; kľačanie pokoru a poklonu; zopäté ruky sú symbolom prosby, sústredenia a podobne.

„Kde je láska, tam nezostáva miesto pre strach.“ Aké pekné povzbudenie nám adresuje kňaz Jozef Uram na stranách 8 a 9. V tomto čase bezradnosti a nepokoja nás prirovnáva k apoštolom po udalostiach Veľkej noci. Pripomína nám, že „keď skutočne veríme v Kristovo zmŕtvychvstanie, niet ničoho, čo by ospravedlnilo naše strachy, naše úzkosti“.

Napoludnie v Nedeľu Božieho milosrdenstva sa na celom Slovensku rozozvučali zvony tisícov kostolov. A naši biskupi poprosili veriacich, aby sa modlili za viac než 10-tisíc ľudí, ktorí podľahli ochoreniu COVID-19, ako aj za tých, ktorí zomreli v dôsledku situácie, ktorú spôsobila pandémia.

Podľa kánonických evanjelií pri postavách Nikodéma a Jozefa z Arimatey ide o mužov z radov Židov, ktorí po Ježišovej smrti na kríži zabezpečili dôstojné pochovanie jeho tela.