Pri príprave tohto „manželského“ čísla KN som spomínala na svoj svadobný deň. Večer predtým bolo všetko nachystané, premyslené, načasované, tip-top. Ráno nám pre vysoké horúčky vypadol dohodnutý sobášiaci kňaz, dve hodiny pred obradom stále neboli pripravené stoly, aby sme si ich mohli ozdobiť, cestou sa zosypali škatule s koláčmi a počas programu pre hostí mi pri scénke úplne vypadol text.

Keď ma šéfredaktor Ján Lauko poprosil o komentár k téme manželstva, povedal som si, že toto je vážna téma. Čo ja k tomu vôbec môžem napísať? Po dlhšom uvažovaní som nadobudol pocit, že o manželstve bolo povedané už všetko, že už k tomu nie je čo dodať. Ako poznamenala moja manželka, manželstvo je potrebné už len žiť. A má pravdu. Je tu ale jeden, pre niekoho malý a pre iného veľký otáznik: ako?

Zasvätený život je pre Cirkev veľký dar. Rád by som preto poukázal na to, čo zasvätenému životu predchádza, a to je povolanie.