Už sme si takmer zvykli, že sa na nás zovšadiaľ sypú samé negatívne správy. Niektoré médiá sa tak predháňajú v čítanosti, v zmysle čím horšie, tým „lepšie“. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zo sveta vymizlo všetko dobro a aj veriaci kresťan by mohol upadnúť do beznádeje.

Prednedávnom prebehla na Pražskom arcibiskupstve v sále kardinála Berana prezentácia knihy mapujúcej údajný pokus o odstránenie prezidenta Zemana z funkcie v dobe jeho choroby pred troma rokmi.

Je nedeľa. Stojím na pražskom Karlovom moste už ikstýkrát a neprestáva ma uchvacovať výhľad na okolie. Rozmýšľam, ako je možné, že veci, ktoré podliehajú zmenám, priťahujú moju pozornosť stále rovnako. Zadívam sa na nebo, na Otca, ktorý je nemenný, ktorý je ten istý včera, dnes i naveky, ktorý je stále so mnou, pre ktorého som nenahraditeľná, a pýtam sa, prečo moja láska chladne a nepodobá sa tej na začiatku môjho príbehu s Bohom.

Dobrovoľná občianska zbierka, ktorá znamená použitie súkromných zdrojov s cieľom dodať muníciu na sebaobranu Ukrajiny, sa stala otázkou morálky i medzinárodného práva. Je z týchto hľadísk v poriadku?