Hneď na úvod to najpodstatnejšie. Tak ako svätý Pavol, aj ja „som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi“ (Rim 8, 38 – 39).

Niekdajší minister kultúry Milan Kňažko vyslovil okrem iných aj tento bonmot: „Na Slovensku je každý odborník na futbal a cirkev, lebo bol aspoň raz v živote na futbale alebo v kostole.“ Na tento výrok si spomeniem najmä vtedy, keď počujem o odluke cirkvi od štátu.

Dve slová sa v ostatných dňoch vo verejnom priestore vyskytujú častejšie ako zvyčajne – právo a spravodlivosť. Doby, keď je spoločnosť hľadajúca spravodlivosť vystavená zmätku príliš komplikovaných zákonov, sa v dejinách cyklicky opakujú. Už v starom Ríme bol známy povzdych: „Priveľa práva, málo spravodlivosti!“

Neviem, ako by som reagovala na násilie v mojej blízkosti dnes. Možno menej emotívne, ale účinnejšie ako kedysi.