Život je tajomstvo. A ten večný ešte väčšie. V týždni, keď píšem tento editoriál, sme mali v rodine aj krst, aj pohreb. Kým krst bol plánovaný, smrť sa neohlásila. Nášho drahého príbuzného však neprekvapila. Odišiel zmierený, zaopatrený, pokojný. Naozaj „nevieme ani dňa, ani hodiny“, preto bdejme, lebo „večnú radosť Boh pripravil tým, čo ho milujú“ (s. 8).

Téma tohto čísla KN je spravodlivosť. Nech nad tým, čo spravodlivosť vlastne je, premýšľam akokoľvek, nenachádzam uspokojivú odpoveď. Z hľadiska zákonov a spoločenských hodnôt je spravodlivosť morálny princíp rešpektujúci práva druhých. Z kresťanského hľadiska je to jedna zo štyroch základných čností, spolu s rozumnosťou, odvahou a miernosťou (s. 3). A predsa – ani jedna z týchto definícií v skutočnosti nehovorí nič o podstate spravodlivosti ako takej. Veď ľudské morálne princípy sú premenlivé a jedna jediná čnosť bez ostatných v človeku existovať nemôže.

Čo môžeme urobiť, aby bolo na svete viac spravodlivosti? Je nespočet spôsobov, ako sa angažovať. Fandím každému, kto v malej či veľkej konkrétnej oblasti nášho sveta urobí, čo je v jeho silách, aby tam vniesol viac spravodlivosti.