Máme doma školáka! Neviem, či je to viac radosť alebo mierne zúfalý povzdych. Nielen môj, ale aj rodičov tisícov detí, ktoré prvýkrát sadajú do školských lavíc. A hoci z obchodov škola volá už dobrý mesiac, až teraz sa to stáva realitou.

O  niekoľko dní sa začne nový školský rok. Nie každý sa síce do školy teší, ale patrí to k životu, a ak nástup chceme zvládnuť my rodičia i naše deti, musíme sa pripraviť. Vyhneme sa tak v rodine zbytočnému stresu.

Keď sa stanú veľké dejinné udalosti, vždy ma pri rozhovoroch s ľuďmi, ktorí ich zažili, zaujíma, čo v danej chvíli robili. Väčšinou sú to úplne jednoduché odpovede a obyčajné veci. Žili svoj bežný život, pracovali, učili sa, nakupovali, varili, upratovali, cestovali. Keď však do toho nečakane zaznela informácia, že sa stalo to a to, všetko bolo zrazu inak. Celý život sa obrátil hore nohami... No potom sa opäť musel vrátiť do normálu, lebo sa aj naďalej muselo pracovať, učiť, starať sa o domácnosť, variť, prať.

Posledných pár rokov som sa podobne ako asi všetci stala svedkom i účastníkom viacerých rozhovorov na tému „Rusko“. Či už ich viedli politológovia cez médiá, ľudia rôznych generácií, spoločenských a sociálnych vrstiev alebo vierovyznaní, zarážali ma na nich dve veci.