Keď sa dozvieme zlú správu, keď sa nám nedarí, keď sme nešťastní, pýtame sa Boha, prečo sa nám to deje. Možno aj pochybujeme, či nás má rád. Naša viera sa vytráca. Ale je takéto myslenie správne?

Žijeme vo svete, z ktorého sa vytráca kresťanská kultúra. Z korporácie vám nepríde pozvánka na šaštínsku púť, ale na júnový príde. V covidových rokoch sa skôr zavrie kostol než supermarket. A v školstve sa rieši, kedy a čo majú deti vedieť o sexe, ale nie, ako sa pripraviť na manželstvo.

O pár dní sa mladí stanú centrom pozornosti, v portugalskom Lisabone sa začnú Svetové dni mládeže. Vo svetových médiách budú padať prívlastky ako katolícky Woodstock a mnohé z nich budú prekvapene konštatovať, kde sa toľko mladých katolíkov vôbec berie. Často totiž žijú v presvedčení, že mladý človek dnes nemôže veriť v Boha a určite nie je pri zdravom rozume, keď sa hlási ku Katolíckej cirkvi.