Cestujem na poradu vlakom z Košíc do Bratislavy. V Poprade hlásia pokazený rušeň, výmena znamená polhodinové zdržanie. OK, stane sa. V Považskej Bystrici stojíme opäť, aj náhradný rušeň sa pokazil. Znovu výmena. Teraz už meškáme dve hodiny. Vo vozni stúpa nervozita.

Prebiehajúcu synodu o synodalite bežný človek vníma iba útržkovito. No hovorí sa na nej o veľkých krokoch a víziách, ktoré majú Cirkev posunúť ďalej.

Sklamala som sa v niektorých mojich blízkych a teraz mám problém niekomu dôverovať, mám strach. Ako s tým bojovať? Ako znovunadobudnúť stratenú dôveru v ľudí?
ĽUBKA, STREDNÉ SLOVENSKO

Myšlienka pozrieť sa na tému krízy autorít, ktorej sa venujeme v aktuálnom vydaní našich novín, nám v redakcii zišla na um počas nedávnych povodní. Počúvali sme totiž správy, že v niektorých českých mestách ľudia odmietali poslúchnuť výzvy záchranárov na evakuáciu. Presvedčila ich až vysoká voda

Nikto nemá rád, keď je niekým poučovaný, čo a ako má robiť. Ale je na mieste vyjadriť solidaritu tým, ktorí to potrebujú. Tak by som chápal vyhlásenia, ktoré teraz zo strany českých inštitúcií smerujú k tým na Slovensku.