V týchto dňoch spomíname na zosnulého pápeža Benedikta XVI. Zrejme každý veriaci a  možno i neveriaci má na neho nejakú konkrétnu spomienku. Osobne sa mi pri jeho mene ako prvé vybaví deň, keď ho kardináli zvolili za pápeža.

Začiatky môjho vzťahu k pápežovi Benediktovi boli rozpačité. Po usmievavom Jánovi Pavlovi II. sa mi voľba Benedikta XVI. zdala ako výrazný odklon od nastavenej „tváre Cirkvi“. Chýbal mi ten príťažlivý a prívetivý obraz námestníka Ježiša. Až do chvíle, keď mi pri jednej debate ktosi povedal zlomovú vetu. Na pápeža Jána Pavla II. sa stačilo pozerať, pápeža Benedikta XVI. musíš čítať.

„Pane, milujem ťa,“ to boli podľa slov svedkov posledné slová, ktoré vyslovil zomierajúci Benedikt XVI. Sú zhrnutím jeho života, pretože po celý čas kráčal s pohľadom upretým na Ježiša. Už deň jeho narodenia a krstu na Bielu sobotu bol znamením, že Pán Boh má s ním osobitný plán. Ustavične hľadal pravdu a jeho biskupské heslo „Spolupracovníci pravdy“ sa stalo jeho celoživotným mottom.