Aké miesto má v našom živote Božie slovo? Hľadáme ho a sýtime sa ním denne? Je v nás hlboko vpísané a zakorenené? Odpovede na tieto otázky vám pomôžu dať aj články na stránkach aktuálneho čísla Katolíckych novín.

Vojna na Ukrajine, vládna kríza, zdražovanie energií... To všetko sa na nás valí z novín, televíznych obrazoviek, internetu. Kto však denne otvára napríklad aj liturgické čítania, tomu jasne zaznieva: „Nerob druhému to, čo nechceš, aby druhý robil tebe. Znášajte sa navzájom v láske. Z toho, čo máš hojnosť, daj druhému.“

V týchto dňoch spomíname na zosnulého pápeža Benedikta XVI. Zrejme každý veriaci a  možno i neveriaci má na neho nejakú konkrétnu spomienku. Osobne sa mi pri jeho mene ako prvé vybaví deň, keď ho kardináli zvolili za pápeža.

Začiatky môjho vzťahu k pápežovi Benediktovi boli rozpačité. Po usmievavom Jánovi Pavlovi II. sa mi voľba Benedikta XVI. zdala ako výrazný odklon od nastavenej „tváre Cirkvi“. Chýbal mi ten príťažlivý a prívetivý obraz námestníka Ježiša. Až do chvíle, keď mi pri jednej debate ktosi povedal zlomovú vetu. Na pápeža Jána Pavla II. sa stačilo pozerať, pápeža Benedikta XVI. musíš čítať.