Komunita? Načo? Odpovedala mi otázkou priateľka, keď som sa jej spýtala, či je členkou niektorej farskej komunity. Vraj má radšej pokojnejšie, tichšie praktizovanie viery, než prispôsobovať sa rôznym ľuďom. A že na svojej spáse môže pracovať aj bez spoločenstva.

Otázka prijímania Eucharistie do rúk sa stala u nás veľmi diskutovanou najmä na pozadí protiepidemických opatrení. Nový záujem o ňu sa objavil aj po rozhodnutí Konferencie biskupov Slovenska takéto rozdávanie svätého prijímania zachovať.

V gréckokatolíckom chráme v Zdobe sa 14. mája konala veľká slávnosť, pri ktorej požehnali zreštaurovaný ikonostas. Vladyka Cyril Vasiľ, SJ, arcibiskup, košický eparchiálny biskup, navštívil farnosť, v ktorej vyrastal a v ktorej pôsobil ako kňaz jeho otec.

Dvadsiateho štvrtého mája sa v bratislavskom františkánskom kostole uskutočnilo stretnutie ľudí, ktorí sa v tomto kostole pred 50 rokmi zúčastňovali na svätej omši v tradičnom čase o 19.30.

Vo svojom kňazskom živote najradšej slávim Eucharistiu. Pre mňa je najväčším Ježišovým darom. Vnímam ju ako obetu, pokrm, Pánovu prítomnosť, ale aj ako prostriedok nášho zjednocovania. Často pri Eucharistii myslím na Ježišovu prosbu, „aby všetci boli jedno“. Trápi ma, že v súvislosti so zavedením možnosti prijímať Eucharistiu aj na ruku sa z tohto veľkého daru jednoty pre niekoho stal nástroj rozdelenia. To určite naši biskupi nechceli!