Slobodu si predstavujeme ako slobodu prejavu, vyjadrovania alebo aj ako slobodu vierovyznania. Iný pohľad na slobodu sa týka ekonomiky a podnikania, ktoré nám otvárajú možnosti sebarealizácie. Významný pocit slobody je tiež spojený s oslobodením sa od strachu, napríklad z fyzického ohrozenia. Dalo by sa zhrnúť, že slobodní sme, keď necítime žiadne obmedzenia – či už fyzické, duševné, alebo emocionálne.

Chudobný by som bol, keby som nemohol ani len sľúbiť, hovorieval nám otec, keď sme o niečo prosíkali. Že často zostalo len pri tých sľuboch, bolo už druhoradé. Nejako podobne to funguje aj v našich životoch. Tiež si možno pri Misijnej nedeli či v predvianočnom období vstupujeme do svedomia a myslíme na to, ako sa o čosi viac podeliť. No po emocionálnom vytriezvení to hneď aj mnohokrát zavrhneme. Veď účty, poplatky a k tomu drahota.

Keď som si prečítal obežník Trnavskej arcidiecézy, v ktorom jej arcibiskup spochybnil nevinu obetí krutej a odsúdeniahodnej vraždy na Zámockej ulici v Bratislave, zostal som v nemom úžase. To hádam nemôže byť pravda, bola moja prvá reakcia. Vyslovil či napísal by niečo podobné pápež František alebo niekto z jeho predchodcov? Určite ani jeden!