Vysvätený kňaz je pastierom jemu zverených veriacich. Je pre nich učiteľom viery a vysluhovateľom sviatostí a svätenín.

Milí naši čitatelia, jún je mesiacom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. V našich končinách je zvykom, že sa práve v tomto období roka konajú v diecézach kňazské vysviacky. Svätý arský farár Ján Mária Vianney hovorieval, že kňazstvo je láska Ježišovho srdca. Kňaz je teda ten, kto nás privádza ku Kristovi, stredobodu našej viery. Keď sa raz francúzskeho filozofa Jeana Guittona spýtali, kto je kňaz a čo od kňaza očakáva, odvetil: „Kto je kňaz? Kristus. Čo od kňaza očakávam? Krista.“

Hore srdcia! To je jedno zo zvolaní, ktoré kňaz v liturgii adresuje veriacim. A oni odpovedajú: „Máme ich u Pána!“ Keď uvažujem nad darom povolania ku kňazstvu, prichádzajú mi na myseľ práve tieto zvolania. Nádhernou a zároveň náročnou úlohou vysväteného služobníka je dvíhať srdcia a mysle ľudí. Hore. K Bohu. Do neba. Spoznajúc Lásku, kňaz k nej pozýva veriacich.

Biblia nám zjavuje, aký je Boh. No vo veľkej miere nám rovnako odhaľuje, aký je človek. Preto obsahuje aj opisy pokleskov, ba až všakovakých zverstiev, ktorých je ľudská bytosť schopná.

O zneužívaní maloletých kňazom v našej farnosti sme sa dozvedeli z televíznej reportáže zverejnenej niekoľko rokov potom, čo dotyčný kňaz u nás pôsobil. S manželom sme zostali v šoku.