Aby boli jedno ako my

Vo chvíli pred smrťou človek myslí na to, čo mu je najdrahšie. Za to isté – čo mu je najdrahšie – sa modlil aj Pán Ježiš pred svojím umučením: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.“ Z tejto jeho veľkňazskej modlitby vidíme, ako veľmi mu záleží na jeho veriacich.

Prejavil to však aj inokedy: Raz, keď kázal, povedali mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať“ (Mt 12, 47). On odpovedal: „,Kto je moja matka a kto sú moji bratia?‘ Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: ,Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra, i matka‘ “ (Mt 12, 48 – 50).

Nešiel von za matkou, ale kázal ďalej, tak veľmi mu záleží na veriacich. Celý jeho pozemský život bol dobrom pre človeka. Nechce však svojich zanechať bez ochrany. Prosí Otca za nich, prisľubuje im Ducha Svätého a sám zostáva zázračne medzi nimi prítomný v Eucharistii. To je láska Boha k človekovi.

Aká je však naša láska k nemu? Ježiš sa modlil, aby sme mali – ako to hovoria Skutky apoštolov (porov. Sk 4, 32) – jedno srdce a jednu dušu. Chce, aby sme modlitbou získavali ďalších a ďalších pre jeho kráľovstvo. Plníme túto Ježišovu túžbu vo svojom každodennom živote?

Svetoznámy spisovateľ Mark Twain sa ocitol v Nemecku, kde ho cisár pozval na dvorný banket. Mark Twain a jeho malá dcérka sedeli na vyvýšenej tribúne, z ktorej videli všetkých hostí. Na začiatku večere sa každý z nich pomodlil svojím spôsobom.

Twainova dcérka mu na to hovorí: „Otecko, zdá sa mi, že teba na svete už každý pozná, okrem Pána Boha.“ Zahanbil sa a povedal jej: „Anjeliček, máš pravdu, odteraz sa už aj my budeme modlievať.“

Pán Ježiš nám dal príklad modlitby – modlitby za nás. Aj my sa často modlime za druhých. Prosme za to, za čo prosil Pán Ježiš: za jednotu, teda, aby všetci boli jedno.