Aj vy chcete odísť?

V tomto bode zostáva Ježiš v synagóge v Kafarnaume takmer sám. Rozhliadne sa a uvedomí si, že z piatich tisícok mužov, ktorých nasýtil zázračne rozmnoženým chlebom a rybami, zostali len Dvanásti, ktorí s ním žili a nasledovali ho po všetkých cestách.

Ocitá sa v kritickej situácii, ale zároveň dobre vie, že krízy sa prekonávajú silnými postojmi, radikálnymi voľbami a rozhodnými otázkami. S jednou takouto otázkou sa obracia na svojich apoštolov: „Aj vy chcete odísť?“ Môžete sa v tejto dramatickej chvíli slobodne rozhodnúť: buď sa vrátite na Galilejské more chytať ryby a zabudnete na to, čo ste doteraz pri mne prežili a videli, alebo sa so mnou vydáte na ťažkú, bolestnú cestu do Jeruzalema, kde budem ukrižovaný za spásu človeka.

Ježiš dáva jasne najavo, že nikoho nenúti, aby ho nasledoval, ale práve naopak, žiada maximálnu slobodu v priľnutí k jeho osobe a poslaniu. 

Za skupinu Dvanástich odpovedá Šimon Peter: „A ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“ Pričom Peter sa nepýta kam, ale ku komu. Pochopil, že život vo viere neznamená na prvom mieste ísť niekam, ale ísť s Niekým.

K Ježišovi totiž neexistuje alternatíva. Nikto iný nedáva nádej ako on, nikto iný nemiluje ako on, nikto iný nedokáže naplniť túžbu po večnosti, iba on.  Kto vkladá svoju nádej do tohto pozemského života a nehorí v ňom neuhasiteľný oheň túžby po večnom živote, nikdy nepochopí Petrovu odpoveď.

Vo svetle Ježišovej otázky stojíme opäť raz na križovatke života viery. Buď uveríme, že iba Ježiš má slová večného života a budeme po svojej ceste života spolu s ním kráčať až do jeho kráľovstva, alebo ho opustíme tak ako mnohí z jeho učeníkov. Musíme sa slobodne rozhodnúť.