Ako odpovieme?

Ani nemohli byť rovnaké, lebo otázka zaznela vždy v inom kontexte. Zebedejovi synovia sú súčasťou Ježišovho sprievodu, ktorého popularita rastie každým dňom. Majú istým spôsobom účasť na jeho sláve a vrchol svojho šťastia vidia v možnosti sedieť v nebeskom kráľovstve po jeho pravici a ľavici. 

Bartimej sa však nachádza v úplne inej životnej situácii. Sedí na kraji cesty, ktorá vedie z Jericha do Jeruzalema, a žobre. Jericho bolo mesto obchodu a peňazí, ktoré slepý Bartimej nedokázal zarobiť, preto bol zo spoločnosti vylúčený a nikto s ním už nepočítal. Zrejme bol už so svojím osudom zmierený a od života nečakal nič viac ako si vyžobrať pár drobných na prežitie ďalšieho dňa. 

Všetko sa ale zmenilo, keď išiel okolo Ježiš z Nazareta. Môže sa zdať zvláštne, že sa Ježiš pýta, čo má preňho urobiť, veď predsa každý slepý chce vidieť. V skutočnosti však ide o základnú otázku v živote Ježišovho učeníka. Mnohí kresťania si robia veľké plány a zameriavajú sa na svoje ciele.

Všetko následne zabalia do pekného obalu zbožnej modlitby a netrpezlivo čakajú na moment, keď im Boh ich želanie splní. Všetci máme túžby a predkladáme ich Bohu vo svojich modlitbách. Problém je, či tieto túžby dozreli na slnku Božieho Ducha, alebo nie.

Keď Bartimej žiada o navrátenie zraku, žiada o niečo viac ako len o zdravé oči. Žiada, aby mohol opäť zaujať plnohodnotné miesto v spoločnosti, aby mohol pracovať a viac nežobrať, aby nebol vo všetkom závislý od druhých. Jedným slovom, žiada, aby mu bol vrátený život. Každý z nás môže počuť Ježišovu otázku: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Skôr ako by sme odpovedali, skúsme stráviť čas počúvaním Božieho hlasu v nás. Hovorí nám, čo naozaj potrebujeme, aby sme mali život. Možno nás čaká prekvapenie.