Ako prvá stretla vzkrieseného Krista

Bežne to, čo je známe, poriadne nepoznáme. Vskutku, Mária Magdaléna nie je ženou hriešnicou, ktorá slzami zmáčala Ježišove nohy, ani cudzoložnicou z Jánovho evanjelia či Lazárovou sestrou Máriou.

Jedinečná

Podľa biblistov – a v prvom rade pre Ježiša – je originál. Zaiste, milujúcu hriešnicu (porov. Lk 7, 36 – 50), ktorá ju najviac pripomína, mohol evanjelista Lukáš uviesť ako ilustráciu vzájomného vzťahu medzi Ježišom a ženami, ktoré sa k nemu približovali. S bázňou, lebo vtedy sa tak patrilo.

A keďže evanjeliá boli napísané bez označenia veršov i kapitol a bezprostredne po príbehu o hriešnici evanjelista menuje Ježišove nasledovníčky, aj Máriu Magdalénu (porov. Lk 8, 2), nebolo ťažké povrchnejším čitateľom túto hriešnicu identifikovať práve s ňou. Už od dávnych čias.

Najmä keď evanjelista spomína, že Ježiš z Magdalény vyhnal sedem zlých duchov. A tých je ešte ľahšie spojiť s mravnými pokleskami. No keby tak bolo naozaj, precízne píšuci sv. Lukáš by obe ženy zreteľne stotožnil.

Dodnes sa pre niektorých vykladačov všetky zmienky o ženách s pochybnou povesťou spájajú práve v Magdaléne. Akoby zabudli, že okolo Ježiša sa niekoľko rokov zhromažďovali celé zástupy a Ježiš sa stretával s mnohými ženami. Určite ich registroval každú osobitne – ako si rád všímal trpiacich, utláčaných, podceňovaných.

V závere svojho evanjelia Ján píše, že knihy o Ježišovej činnosti by sa nevmestili ani do celého sveta. Nebolo by nesmierne ochudobňujúce, keby sme tieto význačné ženy z evanjelií zliali do jednej?

Z Magdaly

Klasické meno Magdaléna v nás okamžite evokuje večnú kajúcnicu či stereotyp príkladnej konvertitky. Prameniaci zo zúženej predstavy o žene, ktorá je buď slušnou pannou, alebo už len kajúcnicou. No to je príliš patriarchálny a ponižujúci pohľad, ktorému o Magdaléne východné cirkvi nepodľahli.

A bráni preniknúť k tejto perle evanjelia bližšie. Na západnom brehu Genezaretského jazera sa pred pár rokmi začalo budovať duchovné centrum a vďaka tomu sa našli vzácne vykopávky starobylého rybárskeho mestečka Magdaly. Uprostred s jednou z tých najstarších synagóg, v ktorej akiste Ježiš občas vyučoval.

Pravdepodobne tam stretol istú zúboženú ženu. Lukáš hovorí o nej ako o Márii, ktorú neskôr volali Magdalská, či ako o tej z Magdaly, aby odlíšil jej osobitosť. Veď v Ježišovej blízkosti sa spomína aspoň päť rôznych Márií.

Žena zlomená

Čestne priznajme, že sa Máriin stav pred stretnutím s Ježišom nedá klasifikovať. Či už fyzicky, eticky, alebo aj duchovne. Lebo pojmom posadnutosť sa v staroveku označovali nielen rôzne choroby, ale aj neobvyklé správanie, pomätenosť, dokonca aj mimoriadne schopnosti.

Oslobodenie až od siedmich zlých duchov znamená, že jej stav bol vážny. Dnešným pohľadom by Máriinej situácii mohla zodpovedať aj istá paralyzujúca bezmocnosť. Situácia, v ktorej si žena nevie poradiť s ničím – ani so svojím okolím, ani s rodinou či so sebou.

Možno v dôsledku veľkej citlivosti, intuitívnej vnímavosti a hĺbky, ktoré sa často vymykajú zabehaným spoločenským zvyklostiam. Tak o nej uvažuje aj veľký biblista Carlo Maria Martini. Mária z Magdaly, zrejme nepochopená, hľadá v tme svojho vnútra, no ani nevie čo a koho.

Keď príde do synagógy Ježiš, diabli sa v nej prebudia a rozhýbu. Jemu netreba hovoriť, že Mária potrebuje pomoc. Vedel odhaliť a uzdravujúco sa dotknúť boľavých miest ktorejkoľvek ženy. Narovnával všetky, ktoré o to stáli. A ony vo svetle Ježišovej pravdy objavovali samy seba nanovo.

Pravda ich vyslobodila a pocítili, že sú milované večnou láskou. Nikto nikdy nedvíhal ženu tak opravdivo ako Ježiš. Zrejme aj preto má medzi nimi toľko fanúšikov.

Prvá učeníčka

Kto precíti, čo znamená, keď žena dosiahne znova vedomie vlastnej hodnoty?! To musela zažiť i Mária. Z vďačnosti potom nasledovala Ježiša všade, kam šiel. Hlboká rana jej vnútra sa stala tou najúrodnejšou pôdou pre evanjelium, aby otvorilo Máriu Magdalskú k veľkodušnej starostlivosti o Ježiša a jeho partiu.

Stala sa prozreteľnosťou Prozreteľnosti. Až dvadsať veršov Nového zákona hovorí o Márii z Magdaly ako o Ježišovej učeníčke a vždy ju – podobne vzhľadom na Petra – menujú ako prvú zo žien. Podľa Lukáša patrí k prvým nielen v čase, ale aj svojou vernosťou a vytrvalosťou.

Stala sa modelom učeníkov všetkých čias, samozrejme, nielen pre ženy. Ako jediná je prítomná pri všetkých najdôležitejších udalostiach Ježišovho pozemského života. Na identifikovanie Márie Magdalskej máme k dispozícii aj veľavravnú symboliku.

Slovo Magdala znamená veža, a ak sa Mária označuje podľa nej, mohlo to byť kvôli jej jedinečnej úlohe v spoločenstve učeníkov. Tak sa o nej vyjadril sv. Hieronym vzhľadom na jej zanietenie, horlivosť a milosť, keď ako prvá stretla Vzkrieseného. Nuž Mária z Magdaly oddávna neprestáva priťahovať pozornosť mnohých.

V najväčšej tme

Zatiaľ čo pred prvým stretnutím s Ježišom mohla Mária podľa učenia sv. Jána z Kríža prežívať niečo ako noc zmyslov, pod krížom je v ešte strašnejšej tme, v noci ducha. A predsa neuniká zoči-voči Ježišovmu umieraniu. Vidí odchádzať toho, do ktorého vložila všetku svoju nádej, celú existenciu.

Ostáva, aby adorovala totálne utrpenie Krista. Napriek enormnej bolesti, keď väčšina Ježišových nasledovníkov zbabelo ušla, ona pozorne sleduje, kam položia jeho telo. Aby hneď ako to predpisy dovolia, pomohla dokončiť jeho pomazanie. Vysmädnutá po Kristovi bdie a nezabúda na toho, koho nosí v srdci.

Znovu a znovu si ho oživuje, aby aj proti nádeji nanovo našla nádej v ňom. Premáha strach pred Židmi i vojakmi a ešte pred svitaním prichádza so vzácnymi olejmi – vo výtvarnom umení sa tým preslávila ako nositeľka vôní. Aj s ostatnými ženami smeruje k hrobu napriek obavám, že nebude mať kto odvaliť kameň.

Pre svoju nedočkavosť prichádza podľa všetkého k hrobu prvá. Potom beží, aby povedala Petrovi a Jánovi, že hrob je prázdny, a ostatné ženy sa ponáhľajú za ňou. S Petrom a milovaným učeníkom Mária znova beží k hrobu. Všetci bežia, všetci cítia potrebu hýbať sa a nestrácať čas.

Ich srdcia sú plné lásky, nateraz zlomenej. No rodí sa v nich nádej, že opäť uvidia Pánovu tvár živú! Ako v ten prvý deň, keď im sľúbil: „Poďte a uvidíte“ (Jn 1, 39).

Krst túžby

Po tom, čo všetci od hrobu odišli, Mária z Magdaly zostáva v plači, čo evanjelista spomína štyrikrát. Je pri ňom, aj keď neostal už nikto. Ona krehká s milosrdenstvom samým. Je to definitívny zrod novej Márie krstom sĺz. Lebo kto miluje, vie čakať a pretrpieť všetko.

Až potom uvidí dvoch anjelov a nakoniec Vzkrieseného. Aby svedčila o najväčšej udalosti v dejinách tá, ktorej svedectvo v tej dobe nemalo žiadnu cenu. Ježiš si vybral práve ju, aby ohlásila apoštolom najkrajšiu pravdu vzkriesenia. Od tohto rána, keď ho stretla – ako hovorí pápež František – dejiny viac nie sú tie isté.

To ráno zmenilo všetko. Chvíľa, ktorá sa zdala víťazstvom smrti, v skutočnosti sa ukázala ako chvíľa jej porážky. Ani ťažký kameň privalený pred hrob nemohol odolať.

Od tohto svitania sa v každom kúte, kde je život utláčaný, na každom mieste, kde prevláda násilie, vojna, núdza, a tam, kde je človek ponižovaný a pošliapavaný, práve tam sa znova zažína nádej.

Znovuzrodená

Keď sme prešli cestu Márie z Magdaly, aj s pretrpenými nocami jej života, môžeme sa vrátiť k Lukášovmu evanjeliu, v ktorom sa o hriešnej žene Ježiš vyjadril, že veľmi miluje (porov. Lk 7, 47). Tentoraz nie sme na falošnej stope. Naša Mária je tiež žena, ktorá veľmi miluje.

Je obrazom každej vykúpenej ženy, ktorá opravdivo hľadá, nájde a nepustí toho, koho miluje. Ozajstnej ženy, večnej nevesty, ako je opísaná v Piesni piesní. Aj Mária z Magdaly po nociach hľadala toho, koho miluje jej duša, a nenašla ho. I ju ohrozovali strážcovia, a predsa sa nevzdala.

Takáto láska musí byť odmenená nájdením. A keď ho stretne, chce ho aj zakúsiť – nielen vedieť, že vstal. Chytí ho, aby ho už nikdy nepustila. Je ženou dotyku a ako prvá zistí, že vzkriesený Ježiš nie je duch ani zjavenie. Ježiš, ktorý sa jej prvej dal nájsť, reguluje emócie, ktoré ju zaplavujú, a hovorí, aby ho už nedržala.

Alebo nezdržovala? Koľká to výrečnosť o charaktere ženy, ktorá sa chce bytostne a navždy spojiť s tým, koho miluje. „Už ma nedrž, lebo život napreduje ďalej – v prospech tých, ktorým ho máš ohlásiť. Už ma nedrž, lebo tvoj vzťah ku mne bude nový a porastie v inej, hlbšej dimenzii.

Už nemôže byť ako doteraz. Preto choď k mojim bratom, už nie k učeníkom ani priateľom, ale k bratom. Nie, už ma nedrž, lebo odteraz budem vás všetkých držať ja sám.“

Od učeníčky k apoštolke

V tejto svätej chvíli, v ktorej sa takmer zastavil čas, Mária z Magdaly sa stala apoštolkou. Prvou apoštolkou Vzkrieseného a následne i apoštolkou apoštolov, ako ju dnes oficiálne tituluje Cirkev. Apoštolka Mária je príkladom autentickej evanjelizátorky, ktorá ohlasuje ústrednú radostnú zvesť Veľkej noci.

Zobrazuje nám všetkým, podobne ako apoštol Ján, milovanú, ale aj milujúcu učeníčku. Spolu s Máriou Magdalskou čítajme v evanjeliu i svoju životnú cestu. Aj dnes sa pravé svedectvo viery rodí zo stretnutia so živým Ježišom. S jeho láskou sa život stáva dobrým behom. Bez úzkosti a bez strachu, ktoré ničia.

Behom smerom k nemu a smerom k bratom, so srdcom plným lásky, viery a radosti. Mária z Magdaly si nedala vziať nádej. Môžeme sa preto modliť s pápežom Františkom: „Svätá Mária Magdaléna, apoštolka nádeje, oroduj za nás.“