Ani plný, ani prázdny

Slovenskom to v marci riadne zatriaslo. Nariadenie o zrušení verejných svätých omší vyvolalo smútok v nejednom srdci. Chrámy zostali bez veriacich a baziliky bez pútnikov. I tie rímske či jeruzalemské. Táto situácia nám však mimoriadne pripomína prvú Veľkú noc a prázdnotu Ježišovho hrobu, ktorý sa stane prvým dôkazom jeho zmŕtvychvstania. 

Smrť Krista sledovalo viacero osôb, ale jeho zmŕtvychvstanie nevidel nikto. A predsa, záujem o tento prázdny hrob vyvolal priam preteky.

Iniciovala ich žena, Mária Magdaléna. Vďaka Ježišovi spoznala Božiu lásku i odpustenie. Bola pri Ježišovi pod krížom i potom, keď zomrel a bol pochovaný. K jeho hrobu prichádza „ešte za tmy“. Keďže Zákon zakazoval vykonať takúto cestu počas soboty, ide k hrobu až po západe slnka. Keď uvidí odstránený kameň, uteká k apoštolom.

Následne sa tam rozbehnú traja. Ona, Peter a Ján. Ako druhý dobehne Šimon Peter. Skala medzi apoštolmi. Možno v ňom ešte rezonovali slová: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Sklamal Majstra i seba samého. Kto by chcel byť vtedy v jeho koži?

Víťazom behu je Ján, ktorý pozorne vníma poriadok rozmiestneného šatstva. Iba on spoznáva tajomstvo Ježišovej prítomnosti cez jeho neprítomnosť. Biblista Jean Pierre Duplantier komentuje, že hrob nebol ani plný, ani prázdny, ale Jánovi sa stal rečou. Vďaka nej pochopil, že Kristus premohol to, o čom hovoril. Uveril ten, čo tak veľmi miloval. A ostatní? Písmo zdôrazňuje: „Ešte nechápali.“

Možno tento rok nezažijeme veľkolepý oslavný spev Aleluja za sprievodu organa v našich chrámoch. Spomeňme si však na malé nenápadné svetielko neďaleko svätostánku. Upozorňuje nás, že hoci chceli Krista zo sveta odstrániť, on našiel spôsob, ako byť medzi nami. „Nenechám vás ako siroty, prídem k vám,“ povzbudzuje Ježiš učeníkov pri Poslednej večeri.

Ak budeme musieť tohtoročnú Veľkú noc zostať doma, buďme ako učeníci vo večeradle. Zmŕtvychvstalý bude určite s nami a prázdny hrob sa nám stane rečou.

Radostné sviatky!