Božie prikázania opúšťate

V našej spoločnosti je to tak: keď človeku niekto prekáža, usiluje sa ho čím skôr zbaviť. Preto podniká všetko možné, aby sa mu to podarilo. To isté chceli dosiahnuť aj učitelia zákona s Ježišom, a preto vyhľadávali rôzne zámienky, aby dosiahli jeho odstránenie.

O jednej z nich hovorí svätý Marek. Pýtajú sa Ježiša: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ Už z tejto ich otázky poznávame, že im nejde o Božiu vec, ale o to, čo k Božej veci pridal človek.

Ježiš im neodpovedá priamo, ale pomocou citovania proroka Izaiáša poukazuje na to, ako veľmi je falošné a povrchné konanie farizejov. Ich bohoslužba je iba formálna, keďže vonkajšej stránke obradov a dodržiavaniu zákona nezodpovedá správny vnútorný postoj – vierohodnosť ich života. Končí slovami, že farizeji prekrývajú a zatieňujú Božie prikázania tradíciami otcov.

Aleš Opatrný vo svojej úvahe na túto nedeľu k tomu dodáva: „Chybou farizejov, samozrejme, nebolo to, že dodržiavali tie alebo oné predpisy. Chybou farizejov bola skutočnosť, že v zachovávaní predpisov ,podania otcov‘ videli spásu. Že už vlastne od Boha, od Ježiša a vôbec od nikoho nič nepotrebovali, pretože oni sa ,poistili‘ zachovávaním vonkajších predpisov, a čo bolo v ich vnútri – v ich srdci, na to nepozerali“ (Stůl slova, Karmelitánské nakladatelství, 1996).

Povzbudenie pre nás je: 1. aby sme sa nespoliehali viac len na dodržiavanie cirkevných predpisov alebo iných regúl; 2. aby sme nerezignovali v našej snahe o skvalitnenie seba s poznámkou – ja už som raz taký; 3. aby sme nemali snahu meniť sa len vlastnými silami, ale aby sme vedeli žiť ustavične v povedomí, ako veľmi potrebujeme osobne Ježiša, nášho Spasiteľa, ku kráse svojho vnútra.

On je predsa ten, ktorý upozorňuje nielen svojich učeníkov, ale aj nás: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5).