Buď naším hosťom

Často je na návšteve aj u mýtnikov a farizejov. Najznámejší z nich je zrejme Zachej. Ježiš sa k nemu pozve dokonca sám, keďže chce byť s ním, aby ho zachránil. Ľudia zhodnotia túto jeho návštevu slovami: „Vošiel k hriešnemu človekovi“ (Lk 19, 7).

Ježiš bol rád hosťom. Je Synom Otca, Boha Izraela, ktorý – slovami Zachariáša – navštívil a vykúpil svoj ľud. Vo Vianočnom období sme viackrát počuli slová Jánovho evanjelia – prišiel do svojho vlastného. Ježiš tak nie je iba hosťom.

Na svadbe v Káne preberá úlohu ženícha, ktorý chce, aby hostia mali dostatok, aby sa dobre cítili a prežívali jeho radosť spolu s ním. Ježiš koná na podnet svojej matky, ktorá vidí, že sa minulo víno a svadbe hrozí predčasný koniec.

Mária, jeho matka, prevezme úlohu orodovníčky a matky, ktorej neskôr Ježiš z kríža zverí svojho učeníka a s ním aj každého, kto v neho uveril. Svadba v Káne je veľkou školou Božej blízkosti človeku.

Tento príbeh nám nehovorí v prvom rade o zázraku, ale upriamuje našu pozornosť na Krista.

V Ježišovi Kristovi Boh zjavuje svoju blízkosť každému človeku. Boh chce byť pri svojom ľude, byť s ním. Boh chce byť naším hosťom, a to nielen vo chvíľach modlitby, keď je s nami spojený osobitným spôsobom.

Ježiš svojím konaním ukazuje, že chce byť s nami v udalostiach nášho každodenného života. Či je to chvíľa ohrozenia (búrka na mori, cudzoložná žena) a nedostatku (nemajú vína, nemajú čo jesť), chvíľa choroby (uzdravenie slepca, chromého) či bolesti zo straty milovaného človeka (Lazár, syn naimskej vdovy).

Rovnako chce byť s nami, aj keď je človek hriešny a v očiach ľudí nehodný (Samaritánka, Zachej, Magdaléna). Necháva sa pozvať do nášho života. Ešte viac tu platia slová, že chce byť medzi svojimi.

Ako dobrý pastier pozná každého po mene. Známa modlitba, ktorú sa modlíme pred jedlom, je vlastne prosbou o jeho blízkosť: Pane, buď naším hosťom! Buď s nami, prebývaj medzi nami!