Byť bratom

Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu, aby sa dal Jánom pokrstiť. Stojí v jednom rade s hriešnikmi. Ide o prvé verejné predstavenie sa Boha, ktorý je s nami. Ježiš ako Boží Syn sa takýmto spôsobom úplne zaradil medzi nás, hriešnikov.

Je naším ľudským bratom. A bude ním aj v smrti, ktorú podstúpi z lásky k nám, svojim milovaným bratom. Takéto zaradenie sa vyvolalo otázku samotného krstiteľa. Evanjelista Matúš dokonca hovorí, že mu odporoval. Našu zvedavosť budí oveľa viac Ježišova reakcia: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Obraz, ktorý nám Boh o sebe poskytuje, je úplne opačný než ten, ktorý si o ňom vytvárame.

Ježiš je svätý. Preto na seba berie hriech všetkých. Zlo tu nenesie ten, kto ho pácha, ale ten, kto miluje. Hriechom sa vzďaľujeme od Pána. Opustenie však cíti viac ten, kto je opustený, než kto sa vzďaľuje. Ponárame sa do vody krstu, aby sme sa hriechov zbavili. On sa ponorením do vody našimi hriechmi obťaží.

Celá scéna krstu pri Jordáne v Matúšovom evanjeliu nás odkazuje na Kalváriu. Tam sa Ježiš úplne „ponorí“ do smrti. Tam sa roztrhne chrámová opona podobne ako nebesia tu. Tam Ježiš daruje Ducha nám všetkým, ktorého tu prijíma. Tam sa obráti na Otca, ktorý ho tu oslovuje. Tu ho vyznáva za Syna Boh Otec, tam, naopak, ten najvzdialenejší z ľudských bratov, rímsky vojak.

Celá Ježišova pozemská existencia je obsiahnutá medzi týmito dvoma scénami a nachádza v nich svoje vysvetlenie. Ide o text, ktorý je zároveň program. Krst je semienko, ktoré rastie, až z neho bude strom kríža. Vďaka tejto scéne lepšie rozumieme celému Ježišovmu dielu i významu nášho krstu.

Aj ten „posledný“ človek v našich očiach je v Ježišových bratom, pre ktorého obetuje svoj život. Sme to, žiaľ, my, ktorí sa delíme, vyčleňujeme a zaraďujeme do kategórií. Skúsme si dnes pripomenúť deň nášho krstu. Možno tak lepšie pochopíme jeho hodnotu a naše poslanie: byť bratom pre druhého.