Byť darom pre druhých

Prijímanie eucharistického chleba je naplnením hlbokej túžby po spoločenstve s Bohom, ktorý sa nám dáva ako dar pod spôsobom chleba a vína. Prijímaním jeho tela a krvi sa stávame s ním jedno. Mýlili by sme sa, ak by sme si mysleli, že tu sa to všetko končí. Toto zjednotenie s ním zahŕňa v sebe záväzok a zodpovednosť urobiť zo seba takisto dar pre druhých.

Sýtiť sa ním a prebývať v ňom prostredníctvom eucharistického prijímania, ak to robíme s vierou, premieňa náš život, premieňa ho na dar Bohu a našim bratom. Živiť sa týmto chlebom života znamená byť v súlade s Ježišovým srdcom, osvojiť si jeho rozhodnutia, jeho myšlienky, jeho správanie.

Nezabúdajme na to, že táto reč o chlebe života v šiestej kapitole Jánovho evanjelia nahrádza príbeh o ustanovení Eucharistie pri Poslednej večeri, ktorý sa vo štvrtom evanjeliu nenachádza. Ján vo svojom rozprávaní o Poslednej večeri kladie dôraz na skutočnosť, že Ježiš pri nej ustanovil „sviatosť“ lásky a služby tým, že umyl učeníkom nohy.

Zjednotiť sa s ním prijímaním jeho tela a krvi znamená zjednotiť sa s ním aj v dimenzii lásky a služby. On sám potvrdzuje, že bol poslaný, aby obetoval svoj vlastný život; že tí, ktorí ho chcú nasledovať, sa s ním musia osobne a hlboko spojiť a zúčastniť sa na jeho obete lásky.

Myslime na tento záväzok vždy, keď prijímame posvätný chlieb, a pýtajme sa samých seba, či sa dávame do služby druhým, či sme vnímaví na ich potreby a delíme sa s nimi o každodenný chlieb. Eucharistia nás formuje, aby sme nežili len pre seba, ale pre Pána a pre našich bratov a sestry. Šťastie a večnosť života závisia od našej schopnosti urobiť plodnou evanjeliovú lásku, ktorú prijímame v Eucharistii.