Byť Kristom

Za koho ma pokladáte? (porov. Lk 9, 20). Táto Ježišova otázka sa zrodila po modlitbe v blízkosti Cézarey Filipovej, na mieste, kde sa rozšíril pohanský kult mnohých bohov a božstiev. Medzi nimi sa výnimočnej obľube tešil kult plodnosti, od ktorého sa očakával úspech, moc a krása. Je to kult, ktorý dodnes žije a stále sa mu prináša množstvo obetí. Veď čo by človek neobetoval kvôli úspechu, kráse či moci?! V blízkosti týchto božstiev sa Ježiš zrazu spýta: „A vy ma za koho pokladáte?“ (Lk 9, 20). Kým som pre vás? Ježiš touto otázkou nepotreboval spoznať mienku apoštolov, či je lepší ako všetci pred ním. Chcel iba rozhýbať ich mysle, aby nezostali len pri hotových odpovediach iných, ale aby počuli hovoriť vlastné srdce.

A tak im vysvetľoval Petrovu odpoveď, čo znamená byť Božím Mesiášom, po grécky: Kristom, čiže pomazaný Bohom. Znamenalo to byť trpiteľom kvôli nám, umývačom našich nôh, sluhom, ktorý trpezlivo čaká, aby nás obslúžil, byť tým, ktorý nikoho nezlomí, ale zlomí seba samého, ktorý nepreleje žiadnu krv, ale iba vlastnú, ktorý nikoho neobetuje, ale bude obetovať iba seba samého. Pre apoštolov museli byť tieto slová úplným bláznovstvom, veď Mesiáš sa takto nemôže správať.  

Taliansky karmelitán Ermes Ronchi, ktorý pred rokom viedol duchovné cvičenia pre pápeža Františka, sa zamýšľal nad mnohými Ježišovými otázkami a nad tým, čo znamená byť Kristom: „Kristus nie je tým, čo o ňom hovorím, ale ako z neho žijem. Kristus, to nie sú moje slová, ale to, čo z neho vo mne horí.“ Preto ľudia chcú na nás vidieť Krista, našu skúsenosť s Bohom, ako nám chutí Boh, akou sme soľou a či ešte vôbec o ňom hovoríme. Spomenul si tiež na zážitok s jedným dieťaťom v kostole. Prišlo k nemu, ukázalo na kríž a spýtalo sa ho: „Kto je to?“ Hlavou mu prešli všetky katechizmové odpovede, ale cítil, že ani jedna z nich nie je dobrá. Po chvíli sa k nemu sklonil a povedal mu: „Je to niekto, s kým som šťastný. Je to Ježiš.“ Dieťa ho počúvalo s udivenými očami. Nevie, či mu rozumelo, ale on vedel, čo v tej chvíli povedal.