Byť prvý?

Ježiš sa snaží priviesť svojich učeníkov k tomu, aby sa stotožnili s logikou darovania sa a služby pre druhých. Ale oni jeho slovu nerozumeli a spýtať sa ho báli. Zdá sa, že to učeníkom vyhovuje a vyslovene nechcú prijať cestu úplného sebadarovania a úlohu služobníka všetkých.

Stále sa nachádzajú v zajatí ľudskej logiky dominancie a prvého miesta, čo sa prejavuje tým, že sa počas cesty medzi sebou rozprávajú o presnom opaku toho, čomu ich Ježiš učil. O službe druhým sa veľa hovorí aj dnes. Je dôležité, aby slová odrážali skutočnú vnútornú vôľu slúžiť tam, kde je to potrebné.

Príležitostí na to máme každý deň dosť, a nie vždy ich využívame. Niekedy nie sme ochotní poslúžiť ani v drobných veciach vo svojej rodine, v práci, susedstve či vo farnosti. Nech nás na to motivuje túžba byť prvý, ktorá sa v Božom kráľovstve napĺňa prijatím posledného miesta a službou všetkým.

Určite je to výzva, ktorá si vyžaduje úsilie o vnútorné očistenie skrytých úmyslov srdca. Pretože sú situácie, keď človek pomáha, robí zo seba služobníka, ale v skutočnosti sa v hĺbke duše snaží byť prvý v očiach tohto sveta a vyniknúť pred ostatnými.

Zostať vždy na poslednom mieste, aby človek mohol skutočne slúžiť, si vyžaduje rozlišovanie svojich vnútorných úmyslov. Je však oveľa ľahšie zostať na povrchu a nezísť do hĺbok svojho srdca, aby sme sa stali poslednými zo všetkých a služobníkmi všetkých.

Ježiš teda túžbu chcieť byť prvý nezakazuje, ale ukazuje odlišný spôsob jej dosiahnutia: žiť nie na úkor iných, ale v prospech iných.