Čas stretnutia

Návštevy rodičov, starých rodičov, svokrovcov, príbuzných a priateľov patria k Vianociam. Na niektoré návštevy sa tešíme, iné môžu byť aj ťažšie, možno niekedy len akési splnenie si povinnosti či istej rodinnej tradície.

Ľudia však nechcú zostať na Vianoce sami, chcú sa stretnúť s blízkymi. Štvrtá adventná nedeľa prináša v čítaní rozprávanie o stretnutí, o viacerých stretnutiach. Ponajprv sa stretávajú dve ženy v požehnanom stave. Rozumejú si nielen preto, že sú príbuzné. Boh vstúpil do ich života zázračným spôsobom. Jedna je v pokročilom veku a druhá počala z Ducha Svätého.

Nikto z ľudí v ich okolí to nechápe. Ale teraz Mária stretáva niekoho, kto jej rozumie. Alžbeta naplnená Duchom Svätým spoznáva, kto k nej prichádza. Dôležitejšie je však iné stretnutie: Ježiš stretáva Jána a Ján už v lone matky spoznáva svojho Pána. Alžbeta to potvrdí slovami: „Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone!“

Toto stretnutie Ježiša s Jánom, stretnutie Boha s človekom je hlavnou témou vianočného posolstva – evanjelia. Už tu je zrejmé, čo sa na Vianoce deje: Boh prichádza, aby stretol človeka. Chce sa dotknúť nášho srdca, aby zaplesalo ako Ján v matkinom lone. Chce sa stretnúť, aby sme boli spolu – patríme jeden druhému. Stretnutie s Ježišom poznačí Jánov život navždy.

Jeho životným poslaním sa stane ohlasovanie príchodu Pána, ktorý sa chce stretnúť s človekom, berúc na seba ľudskú prirodzenosť, aby mu bol ešte bližší a prístupnejší. Dajme sa na Vianoce na cestu – nielen do svojich domovov, k svojim blízkym.

Dajme sa na cestu stretnutia s Pánom. Ponáhľajme sa k nemu ako Mária k Alžbete. Nech to nie je povinné či len tradičné stretnutie, ale živé, plné radosti. On nám už ide v ústrety, on prichádza.