Celoživotná škola

Za Ježišom šli veľké zástupy, ale nie všetci boli jeho učeníkmi. Pre svojich učeníkov totiž vyslovil tri náročné podmienky:

1. Ježišov učeník sa musí dokázať oddeliť aj od najbližších, ak by mu prekážali v konaní dobra či zvádzali na zlo;
2. Musí ísť za ním všade a vo všetkom až po kríž, a to nie slovom, ale skutkom;
3. Musí sa zrieknuť aj všetkého, čo by ho mohlo urobiť ťažkopádnym až nedôveryhodným v očiach sveta.

Ježišov učeník svojho Učiteľa nielen počúva, ale vytvára si s ním osobný vzťah. Tento vzťah sa však nikdy nevytvorí z povinnosti, ale stojí na niečom väčšom; čo sa nepozerá na hodiny, aby si ušetril čas pre seba; čo zakaždým nepripomína, koľko už vykonal; čo sa neporovnáva s tými, ktorí spravili menej; alebo čo si neustále odkrýva svoje rany, aby bol ľutovaný.

Toto všetko dokáže uniesť iba láska k Ježišovi, ktorá nepozná matematiku a miluje bez počítania.
Túžbou Ježišovho učeníka je neprestajne byť jeho učeníkom. Ježišov učeník si totiž nikdy nebude môcť povedať: už to viem!

Spomenul si na to aj stále usmievavý filipínsky kardinál Luis Antonio Tagle, ktorý na krátky čas odišiel k sestrám Matky Terezy, aby im pomáhal starať sa o trpiacich a zomierajúcich na uliciach. Predstavená sestier im vtedy zdôraznila: „Ak uvidíte zomierajúceho, nenechávajte ho samého, ale zostaňte pri ňom.“

Dostal sa k jednému zomierajúcemu človeku, ktorý veľmi trpel. Umyli jeho telo, upravili posteľ, položili kvety na stôl. Sadol si k nemu, čítal mu z Biblie a vysvetľoval prečítaný text. Ale uvedomil si, že hovorí neosobne, až príliš akademicky. Zostal ticho, lebo jeho slová sa mu zdali chladné.

Vtedy vošiel iný, rovnako chorý muž, zastal pri jeho posteli a povedal: „Richard, o krátky čas sa stretneš s Ježišom. Povedz mu, že ho milujeme a že milujeme aj teba. Dovidenia, Richard.“

Keď tento muž odišiel z izby, kardinál sa rozplakal. Uvedomil si, že tento ťažko chorý hovoril Božie slovo oveľa osobnejšie ako on - teológ.

Je to celoživotná Ježišova škola, v ktorej sa učí stále a všade.