Chlieb večného života

Žiaľ, hľadajú iba pozemský chlieb a nie sú ochotní ísť ďalej - vidieť v celej udalosti zázračného rozmnoženia chleba a rýb znamenie pokrmu, ktorý ostáva pre večný život, ktorým je on sám. Stojíme pred jedným z najkrajších Ježišových mien: chlieb života. Z jeho rúk plynie život neobmedzene a nezastaviteľne.

Nielen ľudia pred dvetisíc rokmi, ale aj my dnes si musíme položiť zásadnú otázku, prečo vlastne hľadáme Ježiša. Tento úryvok nám hovorí, že ľudia neraz hľadajú Božiu moc na uskutočňovanie svojich predstáv o šťastí, ale nehľadajú pôvodcu tejto moci. Hľadajú naplnenie pozemského života, ale nie Boží život.

Niekedy sa za horúčkovitým hľadaním Boha skrýva pýcha, sebectvo a z pohľadu večnosti obyčajné malichernosti. Často nazývame vierou to, čo vierou nie je. Hľadáme iba výhody viery, ale nechceme úprimne veriť, aby sme nemuseli nič vo svojom živote meniť. Sme na križovatke, na ktorej si musíme vybrať, čo so vzťahom k Bohu urobíme.

Buď ho založíme na komerčnom základe, v ktorom budeme platiť za Božie služby svojou náboženskou námahou, alebo to bude vzťah viery prameniaci z túžby po ňom samotnom. Musíme si uvedomiť, že chlieb života si nemôžeme ani zaslúžiť a už vôbec nie kúpiť. Môžeme ho jedine prijať ako dar, v ktorom nám Boh dáva seba a večný život.

Nič a nikto iný nedokáže naplniť naše túžby. Nikdy nebudeme mať dosť jedla, pretože budeme opäť hladní. Nikdy nebudeme mať dosť času, lebo hľadáme večnosť. Nikdy nebudeme mať dosť bohatstva, lebo budeme chcieť viac. Nikdy nebudeme mať dosť odpovedí, aby sme prestali klásť otázky, lebo hľadáme Pravdu. Odpoveď na náš hlad po nekonečne nie je medzi stvorenými vecami. Je ňou jedine Ježiš: chlieb večného života.