Dnes, nie zajtra

Najprv predstaví svätopisec Lukáš svoj zámer pri písaní evanjelia, ako aj adresáta svojho diela.

Lukáš je podľa mena ten, ktorý osvetľuje alebo je naplnený svetlom a chce Teofilovi (Teofil - Bohom milovaný) po starostlivom skúmaní prameňov osvetliť a priblížiť učenie, do ktorého bol zasvätený.

Po tomto úvode prechádza evanjelium tejto nedele hneď do štvrtej kapitoly a približuje nám ďalší prológ.

Predstavuje učiteľa Božieho zákona, ktorý sa volá Ježiš, čo znamená Boh zachraňuje.

Evanjelista predstavuje jeho program a poslanie. Viaže sa na proroka Izaiáša a hovorí o novom začiatku, o slobode, nádeji, o milostivom roku. Nie je to vízia vzdialenej budúcnosti, deje sa to dnes, teraz.

Tieto dva prológy nás vovádzajú nielen do textu Evanjelia podľa Lukáša, ale do samého jadra Ježišovho evanjelia. Lukáš sa rozhodol osvetliť, ukázať cestu, ktorú našiel v Ježišovi.

Z mnohých svedectiev a vlastnej skúsenosti viery chce opísať všetko, čo sa mu podarilo zistiť o živote a učení Ježiša Krista.

Ježiš je v úvode evanjelia predstavený ako ten, kto otvára jubilejný rok. Doma v nazaretskej synagóge všetkým počúvajúcim zjaví, že sa dnes otvára brána milostivého roka všetkým, ktorí s vierou počúvajú.

On sám je tou bránou, on je aj cestou, ktorá k nej vedie.

Ako sa oči všetkých upreli na Ezdráša, keď verejne čítal z knihy zákona, tak sú upreté oči všetkých v synagóge na Ježiša.

Písmo sa splnilo. Milostivý rok sa začal. Ježiš ho ohlásil a naplnil. On je záchranca, Vykupiteľ a očakávaný Mesiáš. Duch Pána je nad ním, aby hlásal evanjelium chudobným a zajatým.

Prejsť bránou milosti a milosrdenstva, ktorou je Kristus, sme pozvaní aj v tomto jubilejnom roku. Ešte stále sme na začiatku.

Brána je otvorená, aby sme ňou prešli. Cesta je pripravená, aby sme ňou kráčali. Je to nový začiatok. Nová cesta k slobode. Nie zajtra, ale dnes.