Dotyk života

Kniha Levitikus nám ponúka presný opis malomocného človeka: „Malomocný nech chodí s roztrhnutým odevom, vlasy nech má voľne rozpustené, nech si zakryje bradu a nech volá: Nečistý, nečistý!“

Ten, ktorý si podľa zákonov musel od všetkých držať odstup, pristupuje k Ježišovi a obracia sa naňho s prosbou o očistenie. Ukazuje, že v tele zasiahnutom hroznou chorobou sa skrýva človek veľkej viery a nádeje. Verí, že Ježiš sa od neho neodvráti a pomôže mu.

Ale zrejme ani vo sne by mu nenapadlo, že urobí niečo prísne zakázané: dotkne sa ho. Marek vo svojom evanjeliu rád zdôrazňuje pri uzdraveniach Ježišov dotyk.

Dotkol sa Petrovej testinej, mŕtveho dvanásťročného dievčaťa, dotýka sa hluchonemého pri jeho postupnom uzdravení a taktiež sa dotkol chlapca posadnutého nečistým duchom.

Malomocný bol pre ľudí iba jeden z mnohých prípadov malomocenstva, ale pre Ježiša to bol konkrétny človek, ktorý trpí a prosí o pomoc. Tento malomocný nemá meno, pretože reprezentuje každého, kto túži prežiť uzdravujúci Boží dotyk.

Všetci potrebujeme pohladenie, objatie a dotyk. A nielen tela, ale rovnako naliehavo aj duše. Život v nás môže zomrieť na absenciu milých slov a skutkov pozornosti, ktorými sa vyjadruje láska.

Aké povzbudzujúce je teda vedieť, že Ježiš sa chce dotknúť aj mňa, že nie je znechutený mojou biedou a hriechom, nech by bol akokoľvek veľký. Keď pocítime vo svojej duši jeho dotyk, hneď sa chyťme jeho ruky s hoci aj slabou, chvejúcou sa vierou. Z tohto dotyku začne prúdiť do našej duše uzdravenie a život.