Dúfaj v Pána

Biblia nám nerozpráva bájne príbehy a nepodáva poučenia a rady, ktoré by dnes už neplatili. Sväté písmo je stále živé Božie slovo a je adresované nám – mne, ktorý čítam alebo počúvam.

Preto je dobré pýtať sa, o kom to dnes Ježiš hovorí v podobenstvách. Kto sú tí chudobní, hladní, plačúci, nenávidení, potupovaní či zavrhnutí čakajúci na Pána? A kto sú tí druhí, bohatí, nasýtení, smejúci sa a vychvaľovaní, teda sebestační a samoľúbi?

Ježiš v dnešnom úryvku z Lukášovho evanjelia schádza z vrchu, kam sa utiahol k modlitbe, a dolu, na rovine, kde môže každému pozrieť do očí, stretáva veľké množstvo ľudí. Podobne ako Mojžiš prináša ľudu z vrchu stretnutia Božie slovo, Boží zákon.

Jadrom tohto posolstva sú slová blahorečenia tých, ktorí sa trápia. Boh hovorí k  trpiacim všetkých čias, súčasnosť nevynímajúc. Ježiš zvestuje každému človekovi, že Boh má srdce pre všetkých chudobných a biednych. Také srdce nemá ale preto, že si to tí trpiaci zaslúžili alebo vyprosili, ale preto, že on sám je láska a dobro.

Toto je Otcovo srdce, ktoré Ježiš všetkým zjavuje. No tým, ktorí Otca a jeho lásku nepotrebujú, ktorí sa cítia sebestační a šťastní aj bez neho (na začiatku svojej cesty z domu otca v to veril aj márnotratný syn), hovorí Ježiš beda!

Varuje ich pred odchodom z otcovského domu a pred túžbou vystačiť si sám, bez Boha, pretože už si vybrali svoj podiel a bez otca ich čaká hlad, plač a falošná útecha. Ako však môže Boh zabezpečiť aj dnes naplnenie blahoslavenstiev a pomôcť chudobným a núdznym?

Ježiš ukazuje cestu a je presvedčený, že už tu na zemi bude čoraz viac ľudí, ktorí sa nechajú naplniť Otcovou láskou a budú pomáhať zmierňovať biedu človeka – tak duchovnú, ako aj telesnú. Posiela svojich učeníkov slovami: vy im dajte jesť (Lk 9); uzdravujte chorých (Mt 10), dobre robte a nič za to nečakajte (Lk 6).

Toto je živé Božie slovo, ktoré prinesie úrodu v dobrej pôde – v otvorenom srdci pre Boha.