Dve veslá pre život

Marta a Mária, dve Lazárove sestry bývajúce v jednom dome v Betánii, blízko Jeruzalema. Tieto dve rodné sestry ani len netušili, akú popularitu získajú svojou pozornosťou voči Ježišovi; že sa stanú predmetom mnohých kázní, v ktorých sa z každej strany rozoberie ich postoj. Bez ohľadu na všetky možné vysvetlenia, aké ste už počuli alebo čítali, priznajme si, že z času na čas tieto dve sestry počujeme veľmi zreteľne v nás. Ak poslúchneme prvú, cítime pohľad druhej. Ak si v modlitbe prisadneme k nohám Ježiša, zápasíme s výčitkami, že sme zanedbali slúžiť iným nohám. Je to akýsi vnútorný zápas nielen kresťanov žijúcich vo svete, ale aj tých, ktorí svoj život zasvätili Bohu. 

Všimnime si však jednu maličkosť: Ježiš navštívil tento dom v obyčajný, všedný deň. Nebol to žiadny sviatok. Znamená to, že Ježiš chce byť s nami aj v obyčajné dni, nielen vo sviatky; že aj vo všedný deň si máme nájsť aspoň trochu času a sadnúť si v modlitbe k jeho nohám a tiež si uvedomiť, že aj tá najobyčajnejšia každodenná práca je vykonaná v jeho prítomnosti. 

Ako Marta a Mária nestoja proti sebe, tak ani práca a modlitba, alebo ak chcete – akcia a kontemplácia sa navzájom potrebujú. Sú akoby dve veslá na lodi nášho života.  Ak by sme používali len jedno a druhé nechali bez pohybu, loď sa začne točiť iba jedným smerom, ale nebude napredovať. Preto ak sa chceme bezpečne dostať do cieľa nášho života, potrebujeme používať nielen veslo práce, ale aj veslo modlitby.

Dom týchto troch súrodencov patril k tým, kde sa Ježiš rád vracal, pretože v ňom cítil nielen priateľstvo, ale aj pohostinnosť a tá bola v Izraeli považovaná za veľkú čnosť. Dokonca pred svojím posledným vstupom do Jeruzalema prežil v ňom svoje posledné dni. Dávna kresťanská tradícia tvrdí, že v tomto dome bývala počas Ježišovho Veľkého týždňa aj jeho matka Mária. Čo si teda zobrať z tohto domu? Žiť tak, aby sa u nás Ježiš cítil čo najlepšie: mať nielen pohotové ruky, ale aj otvorené srdce pre jeho slovo.